KOMÁRNO - Bol 1. júl 1977, keď Mária Szaboová po skončení Strednej zdravotníckej školy v Nových Zámkoch nastúpila na svoju prvú pracovnú pozíciu v Nemocnici s poliklinikou v Komárne. V tej istej budove, na tom istom onkologickom lôžkovom oddelení, bola aj po uplynutí obdivuhodných 43 rokov. Svoje pracovné poslanie ukončila až odchodom do dôchodku.
Komárňanská onkológia sa pani Márii stala osudom, ktorým si splnia svoj detský sen. „Už ako mladá som snívala o práci sestry na onkologickom oddelení. Táto práca bola mojou vysnenou. Každý mi hovoril, že je to veľmi náročné oddelenie, ale práve toto povolanie bolo mojím snom, ktorý sa mi aj splnil,“ spomína na svoje začiatky spred 43 rokov skromná žena, ktorú v Komárne a okolí pozná takmer každý.
Za vyše štyri desaťročia starostlivosti o pacientov mala len dve krátke prestávky, a to v rokoch 1978 a 1981, keď sa jej narodili jej dve deti, dcéra a syn.
Rukami jej prešli tisíce pacientov rôzneho veku s tou najťažšou diagnózou. Vždy sa o nich starala s láskou a porozumením, snažila sa im pomôcť uľahčiť ťažký osud. Jej najmladším pacientom bol 21-ročný chlapec a najstaršou 92-ročná starenka.
„Spomínam si na pacientku, s ktorou sme mali rovnaký vek, 27 rokov. Mala rakovinu kože a počas liečby zistila, že je tehotná. O pacientku nám pomáhal starať sa jej manžel. Bol príkladom, ako treba pomáhať a povzbudiť manželku, keď prežíva najťažšie obdobie svojho života. Bohužiaľ, pacientka po 3 mesiacoch liečby zomrela. Pohľad na oddanosť manžela, ako pristupoval k svojej manželke, bol výnimočný, oddaný, ktorý nechal v mojom srdci krásny pocit a obraz ľudskosti,“ opísala Szaboová jeden z najsilnejších príbehov.
Vyrovnať sa s prácou, ktorej súčasťou je aj každodenná bolesť a popri úspechoch aj smrť, nie je ľahké. Mnohí z jej pacientov už nie sú medzi nami. A čo pani Márii pomáhalo nájsť vnútornú silu ísť ďalej? „Bol to pocit, že môžem svojim pacientom pomôcť, uľahčiť im v chorobe, vypočuť ich, poskytnúť im útechu a starostlivosť. To bolo mojím zadosťučinením aj vzpruhou do každej ďalšej, i keď vždy ťažkej zmeny. O to viac, ak sme boli skvelý celý tím kolegov, ktorí chápali a chápu, ako je dôležité si navzájom pomôcť.“
Aj v onkológii prináša život krásne okamihy, síce len občas. „Mojím veľkým prekvapením bolo, keď som stretla našu pacientku po 32 rokoch na kultúrnej akcii. Jej nadšenie zo stretnutia bolo také veľké, že sme stáli v strede tanečného parketu a ona všetkým prítomným vysvetľovala, že som sestrička, ktorá jej pomáhala v ťažkom období. Toto stretnutie bolo veľmi dojemné, miešala sa radosť so slzami šťastia, že som ju stretla po tak dlhom čase. Aj všetci prítomní mali v očiach slzy,“ hovorí dnes už dôchodkyňa. Szaboová sa teraz plánuje venovať najmä svojim vnúčatám, záhrade, chce chodiť aj do prírody a na chatu. V jej šľapajach pokračuje aj jej dcéra, ktorá rovnako vykonáva prácu sestry.
„Poslanie sestry je výnimočné a špecifické predovšetkým v oblasti, kde ide o život a zdravie človeka. Aj preto som veľmi rada, že môžem takýmto spôsobom poďakovať Márii Szaboovej, ktorá svojou láskavosťou, ľudským prístupom, starostlivosťou a odbornosťou zanechala v pacientoch tak pozitívny dojem,“ povedala námestníčka pre úsek ošetrovateľskej starostlivosti komárňanskej nemocnice Jana Ondrišová.
Slovami chváli nešetril ani primár Oddelenia klinickej a radiačnej onkológie Pavel Demeter. „Mária Szaboová pracovala na našom oddelení viac ako 40 rokov. Za celý čas svojej profesionálnej dráhy bola verná tomuto jedinému oddeleniu, za čo jej patrí veľká vďaka. Nezabudnuteľná je svojou veselou povahou, jej vlastným temperamentom, otvorenosťou a kolegialitou. Za roky svojej práce ošetrila množstvo onkologických pacientov, ktorí v ťažkých časoch svojho ochorenia oceňovali jej pozitívnu myseľ a ľudský prístup.“
