BRATISLAVA - Časť vysokoškolských učiteľov či začínajúcich vedcov môže mať od nového roka z výplaty menej peňazí, než budú dostávať doktorandi a študenti zo štipendií.
Prispieť k tomu môže nárast reálnych príjmov doktorandov od nového roka a nedostatok peňazí v slovenskom školstve na mzdy pedagógov. Vyplynulo to z ankety ČTK vo vysokých školách a akadémii vied (SAV).
Po novom by sa mali príjmy doktorandov z ich štipendií zvýšiť asi o 2000 korún, pretože budú oslobodené od daní či platenia zdravotných odvodov. Doktorand, ktorý absolvoval záverečnú, takzvanú dizertačnú skúšku, bude mať nárok na asi 15.800 korún a študent bez dizertačnej skúšky na približne 13.500 korún. Oproti tomu čistý nástupný plat asistenta bez absolvovania doktorandského štúdia dosahuje podľa predsedu školských odborárov Ján Gašperana úroveň asi 12.000 korún.
"Doktorand skončí s vyšším platom, než bude mať zamestnanec," potvrdil možný vývoj podpredseda SAV Ján Slezák. Na lepšie ohodnotenie začínajúcich vedcov či vysokoškolských učiteľov po skončení doktorandského štúdia totiž podľa neho dlhodobo chýbajú peniaze.
Vysokoškolský asistent sa môže ocitnúť v horšom postavení ako doktorand aj podľa rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Libora Vozára. Ako zamestnanec má totiž minimálne viac povinností. "Pracovné podmienky sa mu zhoršia," povedal Vozár. Zatiaľ čo doktorand musí odučiť asi štyri hodiny týždenne, vysokoškolský asistent zvyčajne 15 hodín, dodal.
Problémy s hľadaním peňazí pre začínajúcich vysokoškolských pedagógov potvrdil aj rektor najväčšej slovenskej vysokej školy Univerzity Komenského František Gahér. "Nemáme dobré riešenia, tabuľky na odmeňovanie sú na dosť nízkej úrovni," spomenul. Čiastočným východiskom sú podľa neho rôzne granty a projekty, prostredníctvom ktorých je možné príjem mladých zamestnancov univerzít či vedeckých pracovísk zvýšiť. Na zlepšenie postavenia všetkých začínajúcich zamestnancov to však podľa Slezáka nestačí.
Počet doktorandov sa na Slovensku vlani zvýšil v porovnaní s rokom 2002 asi o 19 percent na necelých 10.500. Na štipendium však malo nárok len približne 3500 študujúcich v dennej forme štúdia. Zmenou zákonov navyše doktorandi vypadnú zo systému dôchodkového poistenia, čiže počas štúdia si nebudú šetriť na penziu, potvrdilo ministerstvo práce.
Slovenské školstvo a veda zápasia podľa ich zástupcov s nedostatkom peňazí už dlhší čas. Napríklad podľa školských odborárov by vláda mala nasmerovať do vzdelávania asi o 20 miliárd korún viac, aby sa Slovensko vyrovnalo priemeru EÚ.
Po novom by sa mali príjmy doktorandov z ich štipendií zvýšiť asi o 2000 korún, pretože budú oslobodené od daní či platenia zdravotných odvodov. Doktorand, ktorý absolvoval záverečnú, takzvanú dizertačnú skúšku, bude mať nárok na asi 15.800 korún a študent bez dizertačnej skúšky na približne 13.500 korún. Oproti tomu čistý nástupný plat asistenta bez absolvovania doktorandského štúdia dosahuje podľa predsedu školských odborárov Ján Gašperana úroveň asi 12.000 korún.
"Doktorand skončí s vyšším platom, než bude mať zamestnanec," potvrdil možný vývoj podpredseda SAV Ján Slezák. Na lepšie ohodnotenie začínajúcich vedcov či vysokoškolských učiteľov po skončení doktorandského štúdia totiž podľa neho dlhodobo chýbajú peniaze.
Vysokoškolský asistent sa môže ocitnúť v horšom postavení ako doktorand aj podľa rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Libora Vozára. Ako zamestnanec má totiž minimálne viac povinností. "Pracovné podmienky sa mu zhoršia," povedal Vozár. Zatiaľ čo doktorand musí odučiť asi štyri hodiny týždenne, vysokoškolský asistent zvyčajne 15 hodín, dodal.
Problémy s hľadaním peňazí pre začínajúcich vysokoškolských pedagógov potvrdil aj rektor najväčšej slovenskej vysokej školy Univerzity Komenského František Gahér. "Nemáme dobré riešenia, tabuľky na odmeňovanie sú na dosť nízkej úrovni," spomenul. Čiastočným východiskom sú podľa neho rôzne granty a projekty, prostredníctvom ktorých je možné príjem mladých zamestnancov univerzít či vedeckých pracovísk zvýšiť. Na zlepšenie postavenia všetkých začínajúcich zamestnancov to však podľa Slezáka nestačí.
Počet doktorandov sa na Slovensku vlani zvýšil v porovnaní s rokom 2002 asi o 19 percent na necelých 10.500. Na štipendium však malo nárok len približne 3500 študujúcich v dennej forme štúdia. Zmenou zákonov navyše doktorandi vypadnú zo systému dôchodkového poistenia, čiže počas štúdia si nebudú šetriť na penziu, potvrdilo ministerstvo práce.
Slovenské školstvo a veda zápasia podľa ich zástupcov s nedostatkom peňazí už dlhší čas. Napríklad podľa školských odborárov by vláda mala nasmerovať do vzdelávania asi o 20 miliárd korún viac, aby sa Slovensko vyrovnalo priemeru EÚ.
