BANSKÁ BYSTRICA - Za takmer 15 rokov od rozdelenia spoločného štátu sa na Slovensku znížila spotreba alkoholických nápojov o viac ako desatinu. Výrazne poklesla spotreba piva a destilátov. Naopak, Slováci začali viac konzumovať víno. Tento trend sa dá očakávať aj v nasledujúcich rokoch, povedal ČTK Ľubomír Drahovský z agentúry pre prieskum trhu Terno.
Zatiaľ čo ešte v roku 1992 vypil každý občan Slovenska priemerne 120 litrov alkoholických nápojov, v minulom roku to bolo podľa údajov štatistického úradu iba 106 litrov. "Zníženie spotreby alkoholických nápojov súvisí najmä s kampaňou za zdravší životný štýl," povedal Drahovský.
Slováci v posledných rokoch viac kupujú na úkor piva a destilátov víno. V minulom roku každý obyvateľ vypil priemerne 15,7 litra vína, čo bolo po prvý raz viac ako v období pred vznikom samostatného štátu. V rovnakom období sa spotreba piva znížila o viac ako desatinu na 81 litrov a spotreba tvrdého alkoholu takmer o tretinu na 9,2 litra.
Drahovský si myslí, že za zmenou správania sa spotrebiteľov stojí masívna reklama dovozcov a producentov vína. Časť ľudí však začala preferovať víno aj preto, že na nadnárodní majitelia pivovarov zrušili na Slovensku výrobu v menších, regionálnych pivovaroch, na ktoré boli spotrebitelia naviazaní.
Štatistiky o spotrebe destilátov nezahŕňajú pálenku, ktorú ľudia pália v domácich páleniciach. Oficiálne pálenice registrujú v posledných rokoch výrazný pokles zájmu o svoje služby. Podľa údajov colného riaditeľstva sa na Slovensku ročne vypáli do milióna litrov čistého alkoholu. Prevádzkovatelia páleníc odhadujú, že v krajine je okrem 120 oficiálnych pestovateľských páleníc okolo 15.000 domácich destilačných zariadení.
Podobnú spotrebu alkoholu zaznamenali aj v susednom Česku, kde každý Čech vypije v priemere asi desať litrov čistého liehu ročne. Na špičke krajín s najvyššou spotrebou alkoholu je Rusko, v ktorom sa priemerná spotreba čistého alkoholu na hlavu pohybuje okolo 14 litrov.
Štruktúra spotreby alkoholu na Slovensku na obyvateľa v rokoch 1992 až 2006 (v litroch):
Zdroj: Štatistický úrad
Slováci v posledných rokoch viac kupujú na úkor piva a destilátov víno. V minulom roku každý obyvateľ vypil priemerne 15,7 litra vína, čo bolo po prvý raz viac ako v období pred vznikom samostatného štátu. V rovnakom období sa spotreba piva znížila o viac ako desatinu na 81 litrov a spotreba tvrdého alkoholu takmer o tretinu na 9,2 litra.
Drahovský si myslí, že za zmenou správania sa spotrebiteľov stojí masívna reklama dovozcov a producentov vína. Časť ľudí však začala preferovať víno aj preto, že na nadnárodní majitelia pivovarov zrušili na Slovensku výrobu v menších, regionálnych pivovaroch, na ktoré boli spotrebitelia naviazaní.
Štatistiky o spotrebe destilátov nezahŕňajú pálenku, ktorú ľudia pália v domácich páleniciach. Oficiálne pálenice registrujú v posledných rokoch výrazný pokles zájmu o svoje služby. Podľa údajov colného riaditeľstva sa na Slovensku ročne vypáli do milióna litrov čistého alkoholu. Prevádzkovatelia páleníc odhadujú, že v krajine je okrem 120 oficiálnych pestovateľských páleníc okolo 15.000 domácich destilačných zariadení.
Podobnú spotrebu alkoholu zaznamenali aj v susednom Česku, kde každý Čech vypije v priemere asi desať litrov čistého liehu ročne. Na špičke krajín s najvyššou spotrebou alkoholu je Rusko, v ktorom sa priemerná spotreba čistého alkoholu na hlavu pohybuje okolo 14 litrov.
Štruktúra spotreby alkoholu na Slovensku na obyvateľa v rokoch 1992 až 2006 (v litroch):
| rok | celková spotreba alkohol. nápojov | prepočet na 100% lieh | pivo | víno | destiláty (40%) |
| 1992 | 120,2 | 9,7 | 92,1 | 15,1 | 13,0 |
| 1993 | 116,5 | 9,3 | 90,0 | 14,3 | 12,2 |
| 1994 | 116,9 | 8,2 | 93,4 | 13,9 | 9,6 |
| 1995 | 110,3 | 8,0 | 87,5 | 13,1 | 9,7 |
| 1996 | 114,1 | 8,3 | 90,2 | 13,8 | 10,1 |
| 1997 | 116,9 | 8,5 | 92,3 | 14,3 | 10,3 |
| 1998 | 108,3 | 8,0 | 85,2 | 13,3 | 9,8 |
| 1999 | 108,4 | 8,1 | 85,6 | 12,8 | 10,0 |
| 2000 | 111,0 | 8,9 | 88,9 | 12,4 | 9,7 |
| 2001 | 110,9 | 8,7 | 88,2 | 13,6 | 9,1 |
| 2002 | 115,0 | 8,8 | 92,3 | 13,9 | 8,8 |
| 2003 | 110,1 | 8,1 | 89,5 | 13,2 | 7,4 |
| 2004 | 104,4 | 8,3 | 82,4 | 13,3 | 8,7 |
| 2005 | 103,0 | 9,0 | 80,0 | 11,8 | 11,2 |
| 2006 | 106,2 | 8,9 | 81,3 | 15,7 | 9,2 |
Zdroj: Štatistický úrad
