(Zdroj: TASR)
BRATISLAVA - "Do vzdelávania Rómov investujeme značné prostriedky, ale výsledky sú úbohé," uvádza sa vo vyhlásení občianskeho združenia (OZ) Európsky parlament Rómov, ktoré na dnešnej tlačovej besede tohto OZ médiám prezentoval jeho podpredseda Jaroslav Drapák.
Dodal, že na ceste k vyššej gramotnosti a z nej vyplývajúcej zamestnanosti treba zvážiť, do akej miery ovládajú Rómovia slovenčinu, prípadne, prečo ju neovládajú, hoci sa na Slovensku narodili a žijú tu. Nevyhnutnou podmienkou lepšieho uplatnenia Rómov v spoločnosti je dvojjazyčnosť.
Drapák doplnil, že prostriedkom k úspechu Róma na pracovnom trhu bude ovládanie slovenčiny a rómčina bude len podporným jazykom. Túto víziu má podporiť projekt s názvom Slovenčina pre Rómov - nevyhnutnosť zdôvodnená etnickou odlišnosťou Rómov žijúcich na Slovensku. Projekt ešte nie je hotový.
Ako uviedol predseda Európskeho parlamentu Rómov Václav Kappel, do projektu majú byť zainteresovaní predstavitelia akademickej sféry, podnikatelia a manažéri - predovšetkým rómski. Parlament má osloviť aj podpredsedu vlády pre menšiny Dušana Čaploviča. Na budúci štvrtok sa majú zástupcovia parlamentu stretnúť s ministrom školstva Jánom Mikolajom.
"Nechceme robiť politiku, celý projekt bude na občianskom základe, nikoho nebudeme nútiť, aby sa slovenčinu učil. Všetkým ale budeme zdôrazňovať, že bez nej nemajú šancu na dobré vzdelanie ani úspech v práci." Projekt sa má opierať o školenia, prácu asi troch stoviek manažérov a desiatok dobrovoľníkov. Starosta obce Martinová v Rimavskosobotskom okrese Eugen Radič uviedol, že záujem o projekt medzi Rómami je veľký. Zameraný je predovšetkým na deti a ich rodičov.
" Nemôžeme ďalej strácať pod skrytým tlakom vlastnú identitu, chceme byť tým, čím sme, a nie pomocným nástrojom na realizáciu záujmov inej menšiny," vyhlasuje rómsky parlament. Tvrdí, že rómska národnostná menšina disponuje takými istými ústavnými právami ako iné menšiny a nepotrebuje prijímať zdanlivú ochranu inej - maďarskej menšiny.
Kappel pripomenul, že maďarská menšina si Rómov na juhu Slovenska osvojila z politických dôvodov. Rómovia sa odmalička učia väčšinou maďarčinu a nevyvíjajú sa tak ako nerómska maďarská menšina, čím si rapídne znižujú šance na uplatnenie. Na juhu Slovenska sa podľa Kappelových slov hlási k maďarskej národnosti 95 percent Rómov, hoci reálne by ich mohlo byť okolo 30 percent.
"Sme radi, že Strana maďarskej koalície je v opozícii. Oni vystupujú veľmi kultivovane, ale o to sú zákernejší," uviedol Kappel. Rómsky parlament odmieta akékoľvek snahy vedúce k autonómii nad rámec menšinových práv zaručených Ústavou SR a právnym systémom EÚ.
Jedným z manažérov, ktorí sa chcú do projektu zapojiť, je riaditeľ firmy Lenka Glass Michal Radič. Firma sídli v Poltári a zaoberá sa brúsením skla. Spoločnosť chce zamestnať aj Rómov, ktorým môže pred nástupom do práce zabezpečiť polročné školenia. Starosta Martinovej Eugen Radič hovorí, že znalosť slovenčiny je kľúčová. Mladí Rómovia neuspeli u investorov a potenciálnych zamestnávateľov, ktorí za nimi prišli až do obce, už vo chvíli, keď nedokázali vyplniť formulár vytlačený v slovenskom jazyku. V Martinovej žije 240 obyvateľov, 90 percent z nich je bez práce. Z celkového počtu obyvateľov obce je 60 percent Rómov. Vyučovanie slovenčiny by sa podľa Eugena Radiča mohlo financovať aj z prostriedkov obce, ak by stroskotali pokusy o financovanie projektu z eurofondov.
Václav Kappel upozornil na množiace sa prípady vnútornej diskriminácie v rámci rómskych komunít a úžery. Upozornil, že mnohí Rómovia, väčšinou matky s deťmi, sa doživotne zadlžili u úžerníkov. Pripomenul, že rómsky parlament bude takto postihnuté osoby chrániť, ak si ministerstvo vnútra s úžerníkmi neporadí. Na boj s úžerníkmi chce parlament vyčleniť 150 rómskych občanov.
Drapák doplnil, že prostriedkom k úspechu Róma na pracovnom trhu bude ovládanie slovenčiny a rómčina bude len podporným jazykom. Túto víziu má podporiť projekt s názvom Slovenčina pre Rómov - nevyhnutnosť zdôvodnená etnickou odlišnosťou Rómov žijúcich na Slovensku. Projekt ešte nie je hotový.
Ako uviedol predseda Európskeho parlamentu Rómov Václav Kappel, do projektu majú byť zainteresovaní predstavitelia akademickej sféry, podnikatelia a manažéri - predovšetkým rómski. Parlament má osloviť aj podpredsedu vlády pre menšiny Dušana Čaploviča. Na budúci štvrtok sa majú zástupcovia parlamentu stretnúť s ministrom školstva Jánom Mikolajom.
"Nechceme robiť politiku, celý projekt bude na občianskom základe, nikoho nebudeme nútiť, aby sa slovenčinu učil. Všetkým ale budeme zdôrazňovať, že bez nej nemajú šancu na dobré vzdelanie ani úspech v práci." Projekt sa má opierať o školenia, prácu asi troch stoviek manažérov a desiatok dobrovoľníkov. Starosta obce Martinová v Rimavskosobotskom okrese Eugen Radič uviedol, že záujem o projekt medzi Rómami je veľký. Zameraný je predovšetkým na deti a ich rodičov.
" Nemôžeme ďalej strácať pod skrytým tlakom vlastnú identitu, chceme byť tým, čím sme, a nie pomocným nástrojom na realizáciu záujmov inej menšiny," vyhlasuje rómsky parlament. Tvrdí, že rómska národnostná menšina disponuje takými istými ústavnými právami ako iné menšiny a nepotrebuje prijímať zdanlivú ochranu inej - maďarskej menšiny.
Kappel pripomenul, že maďarská menšina si Rómov na juhu Slovenska osvojila z politických dôvodov. Rómovia sa odmalička učia väčšinou maďarčinu a nevyvíjajú sa tak ako nerómska maďarská menšina, čím si rapídne znižujú šance na uplatnenie. Na juhu Slovenska sa podľa Kappelových slov hlási k maďarskej národnosti 95 percent Rómov, hoci reálne by ich mohlo byť okolo 30 percent.
"Sme radi, že Strana maďarskej koalície je v opozícii. Oni vystupujú veľmi kultivovane, ale o to sú zákernejší," uviedol Kappel. Rómsky parlament odmieta akékoľvek snahy vedúce k autonómii nad rámec menšinových práv zaručených Ústavou SR a právnym systémom EÚ.
Jedným z manažérov, ktorí sa chcú do projektu zapojiť, je riaditeľ firmy Lenka Glass Michal Radič. Firma sídli v Poltári a zaoberá sa brúsením skla. Spoločnosť chce zamestnať aj Rómov, ktorým môže pred nástupom do práce zabezpečiť polročné školenia. Starosta Martinovej Eugen Radič hovorí, že znalosť slovenčiny je kľúčová. Mladí Rómovia neuspeli u investorov a potenciálnych zamestnávateľov, ktorí za nimi prišli až do obce, už vo chvíli, keď nedokázali vyplniť formulár vytlačený v slovenskom jazyku. V Martinovej žije 240 obyvateľov, 90 percent z nich je bez práce. Z celkového počtu obyvateľov obce je 60 percent Rómov. Vyučovanie slovenčiny by sa podľa Eugena Radiča mohlo financovať aj z prostriedkov obce, ak by stroskotali pokusy o financovanie projektu z eurofondov.
Václav Kappel upozornil na množiace sa prípady vnútornej diskriminácie v rámci rómskych komunít a úžery. Upozornil, že mnohí Rómovia, väčšinou matky s deťmi, sa doživotne zadlžili u úžerníkov. Pripomenul, že rómsky parlament bude takto postihnuté osoby chrániť, ak si ministerstvo vnútra s úžerníkmi neporadí. Na boj s úžerníkmi chce parlament vyčleniť 150 rómskych občanov.
