BANSKÁ BYSTRICA - Slovenským obciam a mestám hrozia veľké škody, ak štát v najbližšom čase nezačne financovať program protipovodňovej ochrany, ktorý prijala bývalá vláda ešte v roku 2000.
Novinárom to dnes povedal riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Peter Nemčok. Podnik nemá peniaze na financovanie výstavby nových protipovodňových stavieb, ktorú sú aj pre stále častejšie prívalové dažde potrebné.
Do roku 2006 sa deficit v plnení protipovodňového programu vyšplhal na šesť miliárd korún. Za posledných desať rokov si povodne na Slovensku podľa riaditeľa vyžiadali 51 obetí a zničili majetok za viac ako päť miliárd korún.
"Pokiaľ sa situácia nezmení, nestačíme financovať ani opravy stávajúcich protipovodňových stavieb," povedal Nemčok. Kabinety premiérov Mikuláša Dzurindu aj Roberta Fica totiž podľa Nemčoka nenašli peniaze ani na platby, na ktoré má vodohospodársky podnik zo zákona nárok. Napríklad iba udržiavanie splavnosti slovenského úseku Dunaja stojí firmu ročne 150 miliónov korún.
Ekonomický riaditeľ podniku Štefan Borušovič vyčíslil dlh štátu za tieto práce na viac ako miliardu korún a peniaze sa podľa neho pravdepodobne nenájdu ani v pripravovanom štátnom rozpočte na budúci rok. Súčasná vláda pomohla podniku v minulom roku jednorazovou dotáciou vo výške 440 miliónov a prevzatím záväzku splácať úver za investície realizované po povodniach v roku 1997, podľa vodohospodárov však chýba systémové riešenie.
Slovenský vodohospodársky podnik financuje každoročnú približne 400- miliónovú stratu z vodohospodárskych činností ziskom z ostatných aktivít. Aby sa neprepadol do celkovej straty, alebo nemusel žiadať regulačný úrad o niekoľkonásobné zvýšenie ceny vody, predĺžil účtovné odpisovanie vodohospodárskych stavieb na 300 rokov.
Podľa technického riaditeľa podniku Jozefa Farkaša je nedostatok protipovodňových stavieb citeľný najmä na východe Slovenska, nedá sa však predvídať, kde veľká voda udrie. Napríklad na ochranu Banskej Bystrice by bolo potrebné vybudovať tunel za takmer dve miliardy korún. Na menších tokoch však niekedy postačujú investície rádovo do milióna korún.
Firma má spracovaný program protipovodňovej ochrany do roku 2010, ktorý predpokladá na 201 stavbách investície približne osem miliárd korún. Viac ako polovicu chcú získať zo zdrojov EÚ, zvyšné peniaze by mal poskytnúť štát. Pretože v roku 2007 štátny rozpočet s takýmito výdajmi nepočíta a zatiaľ nie sú signály, že by sa situácia v budúcom roku mala zmeniť, je celý program vraj ohrozený.
Do roku 2006 sa deficit v plnení protipovodňového programu vyšplhal na šesť miliárd korún. Za posledných desať rokov si povodne na Slovensku podľa riaditeľa vyžiadali 51 obetí a zničili majetok za viac ako päť miliárd korún.
"Pokiaľ sa situácia nezmení, nestačíme financovať ani opravy stávajúcich protipovodňových stavieb," povedal Nemčok. Kabinety premiérov Mikuláša Dzurindu aj Roberta Fica totiž podľa Nemčoka nenašli peniaze ani na platby, na ktoré má vodohospodársky podnik zo zákona nárok. Napríklad iba udržiavanie splavnosti slovenského úseku Dunaja stojí firmu ročne 150 miliónov korún.
Ekonomický riaditeľ podniku Štefan Borušovič vyčíslil dlh štátu za tieto práce na viac ako miliardu korún a peniaze sa podľa neho pravdepodobne nenájdu ani v pripravovanom štátnom rozpočte na budúci rok. Súčasná vláda pomohla podniku v minulom roku jednorazovou dotáciou vo výške 440 miliónov a prevzatím záväzku splácať úver za investície realizované po povodniach v roku 1997, podľa vodohospodárov však chýba systémové riešenie.
Slovenský vodohospodársky podnik financuje každoročnú približne 400- miliónovú stratu z vodohospodárskych činností ziskom z ostatných aktivít. Aby sa neprepadol do celkovej straty, alebo nemusel žiadať regulačný úrad o niekoľkonásobné zvýšenie ceny vody, predĺžil účtovné odpisovanie vodohospodárskych stavieb na 300 rokov.
Podľa technického riaditeľa podniku Jozefa Farkaša je nedostatok protipovodňových stavieb citeľný najmä na východe Slovenska, nedá sa však predvídať, kde veľká voda udrie. Napríklad na ochranu Banskej Bystrice by bolo potrebné vybudovať tunel za takmer dve miliardy korún. Na menších tokoch však niekedy postačujú investície rádovo do milióna korún.
Firma má spracovaný program protipovodňovej ochrany do roku 2010, ktorý predpokladá na 201 stavbách investície približne osem miliárd korún. Viac ako polovicu chcú získať zo zdrojov EÚ, zvyšné peniaze by mal poskytnúť štát. Pretože v roku 2007 štátny rozpočet s takýmito výdajmi nepočíta a zatiaľ nie sú signály, že by sa situácia v budúcom roku mala zmeniť, je celý program vraj ohrozený.
