ŽENEVA - Najnovšie závery Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú alarmujúce. Deväť z desiatich ľudí na svete žije na miestach, kde znečistenie ovzdušia prekračuje limity. Dennodenné vdychovanie emisií má pritom neblahý vplyv na naše zdravie. Zaujímalo nás, ako je na to Slovensko.
Podľa WHO žije až 92 percent svetovej populácie v prostredí so znečisteným vzduchom a „je nutná rýchla akcia“, zdôraznila María Neirová, riaditeľa odboru verejného zdravia vo WHO. V správe WHO sa uvádza, že škodlivé častice sa nachádzajú nielen v ovzduší v Číne či Indii, ale aj v mnohých krajinách Európy. Podľa agentúry AP je však najviac znečistené ovzdušie v juhovýchodnej Ázii, východnom Stredomorí a západnom Tichomorí. Miera znečistenia neustále stúpa, vplýva na stav ekonomiky, ale aj na kvalitu života ľudí. „Pre zdravotníctvo je to mimoriadna situácia,“ konštatuje sa v správe.
Ekoexpert ukázal dôkaz o zamorení Slovenska: Neviditeľný zabijak, ktorý nás kosí po tisícoch!
Znečistenie ovzdušia prispieva k viacerým zdravotným problémom ľudí: ide najmä o riziko mozgovej mŕtvice, srdcové choroby a rakovinu pľúc. Znečistenie ovzdušia vo svete je podľa WHO spojené s úmrtím približne troch miliónov ľudí ročne, pričom 90 percent z nich pripadá na slabo prosperujúce štáty.
Ovzdušie na Slovensku
Medzi krajiny so znečistením ovzdušia, ktoré prekračuje limity, patrí podľa interaktívnej mapy WHO aj Slovensko, nachádzajúce sa v oranžovej zóne. S podobným znečistení bojujú aj okolité krajiny, Rakúšania sa však môžu pochváliť oveľa zdravším ovzduším ako my. U nás sa miera znečistenia ovzdušia pohybuje v rozmedzí od 16 do 25 mikrogramov emisií na meter kubický. Podľa WHO je však hranica, za ktorou už dýchame nezdravý vzduch, 10 mikrogramov emisií na meter kubický.
Limit zdravého ovzdušia spľňajú najmä severské krajiny ako Švédsko, Fínsko, Nórsko, takisto veľká časť územia Ruska. Problém nadpriemerne znečisteného ovzdušia sa týka najmä stredoeuróspkych krajín, väčšina západných európskych krajín prekračuje podľa mapy normu viac-menej mierne.
Podľa údajov WHO dosiahla v roku 2013 v Bratislave úroveň znečistenia vzduchu priemerne 18 mikrogramov na meter kubický. V Košiciach v tom istom roku 19, v Prešove 23, v Banskej Bystrici 17, v Žiline 25, v Nitre 18, v Trnave 20 a najviac vo Veľkej Ide, kde namerali až 25 mikrogramov emisií na meter kubický. Vo všeobecnosti bojuje s veľkým zamorením ovzdušia najmä sever Slovenska. Pri pohľade na mapu si môžete všimnúť, že vzduch na juhu Poľska blízko našich hraníc je vysoko nadpriemerne znečistený.
Ambiciózny plán
Neirová upozornila, že na zlepšenie stavu ovzdušia existujú rôzne riešenia, predovšetkým však by malo dôjsť k zmene dopravných systémov či k zmenám pri nakladaní s pevným odpadom. Vyslovila sa za používanie tzv. čistých palív v domácnostiach, používanie obnoviteľných energií a znižovanie emisií v priemysle. Vplyv na zhoršenú kvalitu ovzdušia však nemá len človek a jeho činnosť, ale aj samotná príroda - ide napríklad o piesočné búrky, ktoré výrazne ovplyvňujú kvalitu vzduchu v púštnych oblastiach.
Vďaka novým zisteniam chcú experti WHO povzbudiť štáty sveta, aby prijímali opatrenia, ktoré povedú k zníženiu znečistenia ovzdušia, aby sa podarilo dosiahnuť cieľ stanovený hlavami štátov a vlád sveta vlani v septembri - do roku 2030 znížiť chorobnosť a úmrtnosť súvisiacu so znečistením ovzdušia.
