BRATISLAVA - Na Bielu sobotu večer po zotmení sa v rímskokatolíckych kostoloch slávi Veľkonočná vigília (bdenie). Cirkev pred Veľkonočnou nedeľou bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie.
Pôvodne bola Veľkonočná vigília - noc pred Veľkonočnou nedeľou - veľmi dlhá bohoslužba. Trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov.
V súčasnosti je táto bohoslužba skrátená, obrad vigílie však zostáva liturgicky veľmi bohatý. Začína sa posvätením ohňa a veľkonočnej sviece - Paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách "Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka" sa od nej zapaľujú ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s Paškálom pripomína slová samotného Krista:"Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života".
Veľkonočná vigília obsahuje aj bohoslužbu slova, čítania zo Starého zákona pripomínajúce veriacim dejiny od stvorenia sveta až po narodenie Ježiša Krista. Nechýba medzi nimi čítanie o vyslobodení Židov z Egypta. Po čítaniach zaznie chválospev Sláva Bohu na výsostiach..., rozozvučia sa zvony a organ, ktoré od štvrtka večera mlčali. Súčasťou Veľkonočnej vigílie je posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov, obrad vzkriesenia a svätá omša s veľkonočnými spevmi. Vo viacerých chrámoch sa vykonáva krst prípadne birmovka dospelých. Po 40-dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja! Oslava Pánovho zmŕtvychvstania pokračuje na Veľkonočnú nedeľu predpoludním.
