LEVOČA – Jaroslav Švestka (35) z Levoče žije od svojich dvadsaťjeden rokov bez pravej nohy. Napriek hendikepu je šťastný a spokojný. Bodaj by nie. Život mu napĺňajú práca s deťmi v základnej umeleckej škole, kde učí výtvarnú výchovu, jazda na bicykli a maľovanie.
Sympatický Levočan už na prvý pohľad pôsobí ako vyrovnaný človek. Tvár mu takmer vždy zdobí úsmev. Aj vtedy, keď rozpráva o tom, ako mu rakovina kosti vzala takmer celú nohu. „Bol som vtedy vojakom z povolania, pracoval som ako letecký technik. Už dlhšie ma pobolievalo koleno. Pri vyšetrení zistili, že mám rakovinu kosti. Absolvoval som chemoterapiu, ale nohu mi museli nakoniec amputovať,“ spomína J. Švestka.
Vďaka vlastnému životnému elánu i mladosti sa so stratou končatiny rýchlo vyrovnal. Dva roky po liečbe ostal doma v invalidnom dôchodku. Vždy sa však dokázal niečím zamestnať. Hoci bicykloval odmalička, do sedla ho opäť posadil kamarát asi pred desiatimi rokmi. Zistil, že to ide aj bez nohy. Odvtedy sa Levočan venuje cyklistike systematicky. „Bez bicykla si neviem predstaviť život. Vďaka práci v základnej umeleckej škole môžem trénovať dopoludnia, v lete mám prázdniny, takže tiež sa dá jazdiť,“ vysvetlil Levočan.
Popri tréningu mu ostáva čas aj na maľovanie. Aj k výtvarníctvu ho priviedol priateľ. „Kresliť som začal počas liečby rakoviny v nemocnici. Neskôr som študoval u kamaráta výtvarníka a teraz už maľujem sám,“ dodal sympatický mladý muž, ktorý nad tým, že nemá nohu, už dávno nerozmýšľa.
Život si vychutnáva plnými dúškami, pretože ako tvrdí, stanovuje si reálne ciele. A ako definuje šťastie? „Šťastie je, keď ráno nemusíte vstávať s pocitom, že vás niečo trápi. Som šťastný človek, pretože život ma napĺňa,“ uzavrel Jaroslav Švestka.
