BRATISLAVA - Európska únia sa dostala do stavu, kedy sa štáty zadlžujú, aby dokázali plniť "vrecká" držiteľov dlhopisov. Úroky za staršie dlhy nás vlani stáli v priemere tri percentá HDP, zatiaľ čo reálne potreby, ako vyplácanie penzií či budovanie diaľnic, len 1,5 percenta výkonu ekonomiky. Vyplýva to z údajov, ktoré z Eurostatu spracovala UniCredit Bank Slovakia.
V každom štáte je situácia iná, ale keby sa priemerné ukazovatele za celú EÚ uplatnili na Slovensko, tak by platilo, že na úrokoch by sme zaplatili asi dve miliardy eur. To je viac, než malo k dispozícii celé ministerstvo dopravy (1,88 miliardy eur). Ak by nebolo potrebné splácať tieto úroky, dalo by sa teoreticky na stavbu diaľnic použiť dvojnásobne viac peňazí.
"Spomínaných 1,5 percenta HDP takzvaného primárneho deficitu znamená rozdiel medzi tým čo minieme a dokážeme vybrať na daniach či odvodoch po odpočítaní úrokov. Primárny deficit spôsobí, že aj náklady na úroky nám budú ďalej rásť. Nemožno sa preto čudovať, že celkový dlh EÚ stúpol medziročne z 80 na 82,5 percenta HDP," informoval portál TV Markíza.
Slovensko sa vlani zaradilo medzi krajiny s najvýraznejším poklesom deficitu verejných financií. Aj naďalej však s deficitom 4,8 % HDP patrí v rámci EÚ k ekonomikám s vyšším deficitom. Vyšší deficit než Slovensko malo v minulom roku 7 krajín únie, pričom priemer všetkých krajín dosiahol 4,5 % HDP. V roku 2010 bola táto hodnota na úrovni 6,5 %.
Primárny deficit verejných financií pred zaplatením úrokov v krajinách EÚ dosiahol v roku 2011 úroveň 1,5 % HDP, pričom na úrokoch zaplatili krajiny v priemere 3,0 % HDP. Aj napriek stále vysokému deficitu verejných financií vo väčšine krajín únie je pozitívom minulého roku, že takmer všade deficit klesal.
Najvýznamnejší pokles deficitu vlani zaznamenalo Írsko. Napriek tomu však stále ostalo krajinou s najvyšším deficitom verejných financií v EÚ. A to v dôsledku nákladov na záchranu bankového sektora. "Výrazné zlepšenie verejných financií vykázalo aj Maďarsko, ktoré v roku 2011 dokonca zaznamenalo prebytok na úrovni 4,3 % z HDP," skonštatoval nalytik Unicredit Bank Ľubomír Koršňák.
