Juraj (24) si už stačil obľúbiť niekoľkotýždňové pštrosíčatá.
BOHUNICE - Prežili drogové peklo, aké neprajú nikomu. Chlapci z resocializačného zariadenia Pahorok v Bohuniciach (okr. Levice) sa tu po liečbe zo závislosti od drog, alkoholu či automatových hier opäť pokúšajú zaradiť do normálneho života.
Že sú ľudia plní citov, schopní
ľúbiť živé tvory, ich tu učia
aj pštrosy! Pahorok
je u nás zatiaľ jediným
zariadením,
kde
využívajú
na liečbu
tieto
vtáky.
Pštrosy tu chovajú už tretí
rok, pol milióna korún na
ich nákup dala vzdelávacia
Nadácia Jana Husa. „Povedali
sme si, že keď dokážu
liečiť kone či psy, môžu byť
osožné aj pštrosy,“ hovorí
riaditeľ zariadenia Štefan
Hacaj.
Juraj (24), ktorý je v Bohuniciach
už tretí rok, sa
v bahne drog ocitol vďaka
partii. Tá mu dala na výberalebo
pervitín, alebo iní
„kamaráti“. „Vyhrali drogy.
Kradol som rodičom peniaze,
zbabral som si život,
spálil za sebou všetky mosty.
Liečil som sa, teraz dávam
dokopy rozbité vzťahy,“
hovorí mladík.
V prostredí plnom zvierat sa pomaly mení zo stvrdnutej bytosti na cítiaceho tvora. Bojovať musel aj Peter (24) z Prievidze, ktorý k drogám pridal aj gamblerstvo. „Pre prachy som viackrát vykradol byt rodičov. Teraz som už čistý, liečba sa mi skončila, no pomáham tu,“ hovorí.
Verili by ste, že so pštrosmi sa dá aj maznať? No iba so samičkami, samce sú agresívne. A majú aj svoje mená - Šaňo, Miki či Adam. Chlapci ich kŕmia dvakrát za deň, v zime raz. Jeden vták skonzumuje ročne aj 800 kíl jačmeňa či ovsa. A že pštrosy si strkajú hlavu do piesku? „To nie je pravda,“ tvrdí Š. Hacaj. Hoci pochádzajú pôvodne z Afriky, zbožňujú aj sneh!
SLOVO PSYCHIATRA
O vplyve pštrosov na bývalých narkomanov hovorí pozitívne aj psychiatrička Katarína Romsauerová, ktorá spolupracuje s bohunickým zariadením. Vysvetľuje, že klienti centra, často citovo „plochí“, získavajú pri starostlivosti o zvieratá pocit zodpovednosti za živé tvory a pociťujú spätnú väzbu. „To je na ich doliečovanie veľmi dôležité,“ povedala.
V prostredí plnom zvierat sa pomaly mení zo stvrdnutej bytosti na cítiaceho tvora. Bojovať musel aj Peter (24) z Prievidze, ktorý k drogám pridal aj gamblerstvo. „Pre prachy som viackrát vykradol byt rodičov. Teraz som už čistý, liečba sa mi skončila, no pomáham tu,“ hovorí.
Verili by ste, že so pštrosmi sa dá aj maznať? No iba so samičkami, samce sú agresívne. A majú aj svoje mená - Šaňo, Miki či Adam. Chlapci ich kŕmia dvakrát za deň, v zime raz. Jeden vták skonzumuje ročne aj 800 kíl jačmeňa či ovsa. A že pštrosy si strkajú hlavu do piesku? „To nie je pravda,“ tvrdí Š. Hacaj. Hoci pochádzajú pôvodne z Afriky, zbožňujú aj sneh!
SLOVO PSYCHIATRA
O vplyve pštrosov na bývalých narkomanov hovorí pozitívne aj psychiatrička Katarína Romsauerová, ktorá spolupracuje s bohunickým zariadením. Vysvetľuje, že klienti centra, často citovo „plochí“, získavajú pri starostlivosti o zvieratá pocit zodpovednosti za živé tvory a pociťujú spätnú väzbu. „To je na ich doliečovanie veľmi dôležité,“ povedala.
