LONDÝN - Filmoví hrdinovia miznú ako para nad hrncom, cestujú časom a vedia lietať. To všetko je vedecky nemožné, ale vzhľadom na to, že sa to odohráva na filmovom plátne, netvárime sa skepticky a sme ochotní pristúpiť na hru filmárov. Americkému fyzikovi Sidneymu Perkowitzovi ale došla trpezlivosť a vyzval hollywoodskych producentov, aby krotili svoju predstavivosť a obmedzili sa na jedinú vedeckú chybu v každej snímke. Píše o tom spravodajský server BBC.
"Aj keď chápem prirodzenú tendenciu v záujme dramatickosti veci zveličovať, ak sa to však vyskytne v jednej scéne za druhou, je to viac ako znesiem," vyhlásil Perkowitz.
Podľa Perkowitza by malo byť stanovené pravidlo, že každá snímka môže v záujme deja obsahovať len jeden zásadný vedecký nezmysel. Úplne zakázané by potom mali byť vnútorné rozpory - teda porušovanie vedeckých zákonitostí definovaných v predchádzajúcich scénach.
S Perkowitzom súhlasia aj ďalší členovia vedeckej obce. V snahe zdôrazniť hrozbu blížiacej sa skazy filmári často ignorujú realitu, ako napríklad čas, hovorí David Kirby, ktorý prednáša vedeckú komunikáciu na Viktóriinej manchesterskej univerzite. Koniec koncov keby asteroid v Armageddone boli zbadali niekoľko rokov predtým, ako hrozila jeho zrážka so Zemou, príbeh by postrádal napätie, dodáva.
Kirby tiež poukazuje na to, že filmy sa často zameriavajú na aktuálne vedecké témy ako genetické inžinierstvo, ekológiu, šírenie epidémie alebo koniec sveta a že v tomto ohľade môžu nebezpečne formovať názory divákov. Preto podľa neho nemožno tvrdiť, že pravidlá platiace vo vedeckých laboratóriách, nemajú v kinosálach miesto.
Evolučný biológ Steven Le Comber z Londýnskej univerzity však hovorí, že vedci nemusia byť nevyhnutne zlými spoločníkmi pre návštevu kina, aj keď vedeckých chýb vo filmoch, zvlášť keď sú z jeho oboru, si všíma. "Ak je to dostatočne dobrý film, nech v tom pokojne pokračujú. Vedu ničí zlá veda, nie zlé filmy," usudzuje. A akí sú teda podľa vedcov najväčší previnilcami?
Útok z hlbín (1999)
Dej: Tím vedcov hľadá liek na Alzheimerovu chorobu s využitím proteínu obsiahnutého v mozgu žralokov. Pre získanie väčšieho množstva proteínu je vytvorený nový druh superinteligentních žralokov - väčšia inteligencia rovná sa väčší mozog -, ktorí následne zaútočia na podmorské laboratórium vedcov.
Najhlúpejšia scéna z vedeckého hľadiska: Vedec zabodne injekčnú striekačku priamo do mozgu žraloka, získa niekoľko buniek, dá ich pod mikroskop a sleduje, ako dorastajú ... za pomoci počítačovo vytváraného iskrenia. "Keď hovoríme o výbojoch neurónov, nejde o žiadne skutočné záblesky," podotýka Le Comber.
Šiesty deň (2000)
Dej: V roku 2005 sa bývalý pilot bojovej helikoptéry (Arnold Schwarzenegger) vracia na svoje narodeniny domov a zisťuje, že ho medzitým doma nahradil jeho klon. Ten bol vytvorený bez jeho vedomia s využitím jeho krvnej a pamäťovej vzorky.
Najhlúpejšia scéna z vedeckého hľadiska: Samo klonovanie živých organizmov je dostatočne zložité, expertovi stojacemu za spomínaným ilegálnym klonom, sa ale podarila aj svetová premiéra naklonovaním mŕtvej osoby (vlastnej manželky). Perkowitz poznamenáva, že toto romantické gesto mu trochu naháňa husaciu kožu, predovšetkým mu ale vadí z vedeckého hľadiska. Môže viesť ľudí k presvedčeniu, že môžu zomrieť a vďaka odobratej DNA byť naklonovaní. V skutočnosti je DNA krehká a po smrti sa rýchlo rozpadá.
Jadro (2003)
Dej: Keď sa rozžeravené jadro matičky Zeme prestane z neznámych dôvodov otáčať, musí sa do vnútra planéty vydať tím vedcov a odpáliť tam vodíkovú bombu, ktorá jadro znova aktivuje. Na úspechu expedície spočíva osud ľudstva.
Najhlúpejšia scéna z vedeckého hľadiska: Keď posádka dosiahne stredu Zeme a vystúpi zo svojej špeciálnej rakety, jej vodca je len ľahko spotený. V skutočnosti ale každý, kto by sa ocitol v blízkosti zemského jadra, by so sa okamžite vyparil, hovorí Perkowitz.
