CAMBRIDGE - Mnoho ľudí premýšľa nad tým, ako bude vyzerať koniec sveta. Astronómia to pravdepodobne už tušia. Nedávno zbadali hviezdu, ktorá údajne pohltila planétu vzdialenú 12 000 svetelných rokov od nás. Varujú preto, že to isté sa o päť miliárd rokov stane aj na Zemi.
Vedci sa prvýkrát pozreli na to, čo sa stane, keď Slnku dôjde palivo a pohltí Merkúr, Venušu a možno aj Zem. Vo svojej štúdii zverejnenej v časopise Nature prezradili, že nedávno zahliadli hviezdu, ktorá pohltila planétu vzdialenú len 12 000 svetelných rokov v našej vlastnej galaxii Mliečna dráha, blízko súhvezdia Aquila podobnému orlovi.
Astronómovia predtým pozorovali hviezdy tesne pred a krátko po akte pohltenia celých planét, ale doteraz nikdy žiadnu neprichytili pri čine. Hviezda sa za desať dní stonásobne rozjasnila a potom rýchlo zmizla. Ešte záhadnejšie bolo, že po tomto dobiela rozpálenom záblesku nasledoval chladnejší, dlhšie trvajúci záblesk, ktorý astronómov viedol k ich vzrušujúcemu záveru. Povedali, že kombinácia týchto dvoch udalostí mohla byť spôsobená iba hviezdou, ktorá pohltila blízku planétu, pravdepodobne o veľkosti Jupitera. "Boli sme svedkami konečného štádia pohltenia," povedal vedúci autor Kishalay De z Kavliho inštitútu pre astrofyziku a vesmírny výskum na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT).
Aj keď sa to môže zdať desivé, pozorovanie je vytriezvujúcim pohľadom na osud Zeme, hoci sa to nestane najbližších niekoľko miliárd rokov. "Vidíme budúcnosť Zeme. Ak by nás nejaká iná civilizácia pozorovala zo vzdialenosti 10 000 svetelných rokov, kým Slnko pohltí Zem, videli by, ako sa Slnko náhle rozjasní, keď vyvrhne nejaký materiál a potom okolo neho vytvorí prach," uviedol De.
Výskumníci z MIT, Harvardskej univerzity a Caltechu objavili hviezdu požierajúcu planétu v máji 2020, keď skúmali dáta z Zwicky Transient Facility (ZTF), ktoré prevádzkuje Observatórium Palomar v Kalifornii. Trvalo však ďalší rok, kým zistili, čo presne sa dialo. "Raz v noci som si všimol hviezdu, ktorá sa v priebehu týždňa z ničoho nič stonásobne rozjasnila. Nepodobalo sa to žiadnemu hviezdnemu výbuchu, aký som v živote videl," dodal De. Aby presne potvrdil, čo to bolo, úkaz porovnal s inými pozorovaniami tej istej hviezdy, ktoré urobili experti z Observatória Keck na Havaji. To ho však ešte viac zmiatlo. Našiel totiž známky zvláštnych molekúl, ktoré môžu existovať len pri veľmi nízkych teplotách. "Tieto molekuly sú viditeľné iba vo hviezdach, ktoré sú veľmi chladné. A keď sa hviezda rozjasní, zvyčajne sa stáva teplejšou. Takže nízke teploty a rozjasňujúce sa hviezdy nejdú dokopy," prezradil odborník.
Asi rok po prvom objave začal spolu s kolegami analyzovať údaje súvisiace s hviezdou z infračervenej kamery na Observatóriu Palomar. Analýza odhalila, že po počiatočnom horúcom záblesku hviezda začala vyžarovať chladnejšiu energiu, čo bol podľa astronómov pravdepodobne plyn z hviezdy, ktorý vystrelil do vesmíru a skondenzoval na prach. To spôsobilo, že bola dostatočne studená na to, aby bola detekovaná na infračervených vlnových dĺžkach.
Najprv si vedci mysleli, že ide o zlúčenie dvoch hviezd, až kým im údaje z infračerveného vesmírneho teleskopu NASA, NEOWISE, nepomohli dospieť k oveľa vzrušujúcejšiemu záveru. Odhadli, že od svojho počiatočného výbuchu hviezda uvoľnila prekvapivo malé množstvo energie - asi 1/1000 veľkosti akéhokoľvek predtým pozorovaného spojenia hviezd. "To znamená, že čokoľvek sa spojilo s hviezdou, musí byť tisíckrát menšie ako ktorákoľvek iná hviezda, ktorú sme videli. A je to šťastná náhoda, že hmotnosť Jupitera je asi 1/1 000 hmotnosti Slnka. Vtedy sme si uvedomili, že toto bola planéta, ktorá narazila do svojej hviezdy," uzavrel De. Jasný, horúci záblesk bol tak pravdepodobne posledným momentom, kedy bola planéta veľkosti Jupitera vtiahnutá do atmosféry umierajúcej hviezdy.
