NAMID - Zvláštne neúrodné škvrny zdobia rozľahlú púšť Namib, ktorá sa rozprestiera od Angoly po sever Južnej Afriky. Sú známe ako "rozprávkové kruhy". Nedávno sa opäť rozprúdili vedecké debaty o ich pôvode. Teórie zahŕňajú jedovaté plyny, škodlivé kríky a mikróby či huby zabíjajúce rastliny.
Napriek desaťročiam výskumu neexistuje konsenzus o pôvode záhadných útvarov na africkej púšti Namib. Zatiaľ existujú dve najpravdepodobnejšie vysvetlenia, a to že kruhy sú vytvorené termitmi alebo rastlinami, ktoré "bojujú" o obmedzený zdroj vody, píše New York Times. Ani najnovšia štúdia zverejnená v októbri nepriniesla jednoznačné vysvetlenie, no dáva hypotéze súvisiacej s vodou jasný náskok pred teóriou termitov. "Rastliny sú nútené vytvárať tieto kruhy, aby si prerozdeľovali vodu a maximalizovali tak svoje šance na prežitie. Nazývame to ekosystémové inžinierstvo," uviedol Stephan Getzin, ekológ na univerzite v nemeckom Göttingene a autor štúdie.
Púšť Namib je jedným z najsuchších miest na svete, kde zvyčajne naprší len niekoľko centimetrov zrážok ročne. Výskumníci v roku 2004 prvýkrát prišli s teŕoiou o tom, že sa rastliny v súťaži o dostatok vody v tomto drsnom ekosystéme môžu samoorganizovať do rozprávkových kruhov. Za posledné desaťročie Getzin a ďalší zverejnili viac ako tucet článkov na podporu hypotézy známej ako stres rastlín z vody. Pre svoj výskum vedci strávili tri roky skúmaním rozprávkových kruhov na desiatich študijných miestach naprieč vyše 970 kilometrami púšte. V roku 2020 bolo mimoriadne sucho, zatiaľ čo roky 2021 a 2022 boli, naopak, výnimočne daždivé, čo umožnilo výskumníkom porovnať rôzne podmienky. Použili snímače pôdnej vlhkosti na nepretržité zhromažďovanie obsahu vody v piesku v rozprávkových kruhoch a okolo nich. Preskúmali tiež stovky jednotlivých výhonkov trávy a koreňov vykopaných v rôznych vzdialenostiach kruhov a okolitých oblastí.
Po daždi experti zistili, že trávy vyklíčili vo vnútri aj mimo rozprávkových kruhov, ale do dvadsiatich dní prakticky všetky mladé výhonky v kruhu odumreli. Zistili tiež, že horných dvadsať centimetrov pôdy v kruhoch rýchlo vyschlo, čo je podľa ich hypotézy spôsobené tým, že zasadené rastliny obklopujúce kruhy k nim aktívne priťahujú vodu. Rastliny neustále nasávajú vodu cez svoje korene alebo strácajú vodu. V namíbijskej piesočnatej pôde to vytvára vákuový efekt, ktorý presúva vodu z vnútra rozprávkových kruhov ku koreňom rastlín na okraji kruhu a ďalej. "Je to podobné, ako keby ste otvorili okno v zime a teplý vzduch okamžite vyšiel von," povedal Getzin.
Nový dokument tiež hovorí o hypotéze termitov, ktorú presadzoval ekológ na univerzite v Hamburgu Norbert Jürgens. Ten v roku 2013 uviedol, že rozprávkové kruhy v skutočnosti vytvorili pieskové termity, ktoré poškodzujú korene trávy. V novom článku Getzin a jeho kolegovia poznamenali, že termity na ich študijných miestach chýbajú a že v tráve, ktorá uhynula po daždi, nenašli žiadne známky poškodenia koreňov. "Dôvodom nie sú termity, pretože tam neboli. Dôvodom je vysušenie."
Podľa Marion Meyerovej z Univerzity v Pretórii rozprávkové kruhy môžu byť výsledkom pôsobenia inej rastliny - Euphorbia. Tá produkuje mliečnu toxickú šťavu, ktorá môže zabíjať trávu na miestach, kde kedysi rástla, čo spôsobuje vznik rozprávkových kruhov. Getzin s týmto názorom ale nesúhlasí a poukázal na výskum, ktorý podľa neho podkopal vysvetlenie obsahu pôdy aj hypotézu o Euphorbii. Jedným z dôvodov, prečo toľko rôznych teórií o rozprávkových kruhoch pretrváva je, že je mimoriadne ťažké dokázať príčinu dlhotrvajúceho ekologického vzoru, ktorý nemožno replikovať v laboratóriu.
