GÖTTINGEN - Podľa štúdie nemeckých vedcov môžu záhadu trávnatých kruhov v africkej púšti vysvetliť vzorce geniálneho matematika Alana Turinga, ktoré zadefinoval v 50. rokoch minulého storočia. Jeho teória dáva odpoveď geológom, ktorí sa už celé desaťročia snažia zistiť, prečo a ako sa po celom svete formuje tento zvláštny prírodný úkaz.
Pôvod záhadných kruhov púštnej trávy, ktoré boli po prvý raz spozorované v juhoafrickej púšti Namib, sa stal predmetom mnohých diskusií. Už v minulosti v tejto súvislosti vzniklo viacero teórií. S tou zatiaľ poslednou prišli vedci z Univerzity v Göttingene. "Medzi teoretickými vegetačnými modelmi, ich predpokladmi a nedostatkom empirických dôkazov o správnosti modelovaných procesov, existuje z ekologického hľadiska silná nerovnováha," vysvetľuje vedúci výskumného tímu Stephan Getzin, ktorý so svojimi kolegami analyzoval záznamy zachytené dronmi nad austrálskou púšťou.
Here is our new article on bridging #ecology and physics to explain the Australian #FairyCircles.
— Stephan Getzin (@GetzinStephan) September 22, 2020
It is open-access: https://t.co/420EouRFQM @kingspark_wa, @uwanews, @bengurionu
Neskôr ich prepojili s Turingovými vzorcami. Ich autor už pred sedemdesiatimi rokmi tvrdil, že niektoré prírodné systémy, vrátane púštnych tráv, môžu tvoriť stabilné vzorce, keď niečo narúša ich systém, ako napríklad potreba hľadať vodu.
"Zaujímavé je, že trávy aktívne tvoria svoje vlastné prostredie vytváraním symetricky rozmiestnených medzier. Vegetácia ťaží z odtokovej vody, vďaka čomu dokáže udržiavať funkčný ekosystém aj vo veľmi drsných a suchých podmienkach," dopĺňa geológ. Bez samoorganizácie tráv by sa z tejto oblasti pravdepodobne stala púšť, ktorej by dominovala prázdna vyprahnutá pôda.
