OSVIENČIM - Výnimočné odhalenie sa podarilo pri konzervácii detských topánok obetí nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora v Osvienčime - v jednej topánke sa našiel rukou písaný nápis s menom a priezviskom chlapca z Prahy, ktorý do Osvienčimu prišiel transportom z Terezína. Oznámilo to v utorok múzeum, ktoré pôsobí na území niekdajšieho tábora na juhu Poľska.
Amos Steinberg sa narodil 26. júna 1938 a žil v Prahe. Spolu s rodičmi Ľudovítom a Idou ho 10. augusta 1942 poslali do Terezína. Všetci boli deportovaní do Osvienčimu, uviedlo múzeum, ktoré k týmto údajom priviedlo chlapcovo meno a priezvisko a jeho číslo v transporte, vpísané do topánky.
Jeden z najvýraznejších zápisov v dejinách: Slováci útekom z Osvienčimu zachránili 200-tisíc životov
„Z dochovaných dokumentov vyplýva, že matka so synom boli deportovaní do Osvienčimu v jednom transporte 4. októbra 1944. Pravdepodobne boli obaja zavraždení v plynovej komore po selekcii (väzňov hneď po príchode do tábora). Môžeme si domýšľať, že pravdepodobne matka sa postarala o to, aby podpísala topánočku svojho dieťaťa,“ uviedla Hanna Kubíková z múzea. „Otec bol deportovaný v inom transporte. Vieme, že bol preložený 10. októbra 1944 z Osvienčimu do Dachau a dožil sa oslobodenia v pobočke Kaufering,“ dodala.
V inej detskej topánke sa podľa výskumníčky našli doklady v maďarčine, pravdepodobne teda patrili dieťaťu z radov maďarských Židov, vraždených v Osvienčime na jar a v lete 1944. Najčastejšie sa v topánkach nachádzajú noviny, ktoré sa často používali ako vložky či slúžili na lepšiu izoláciu proti chladu.
Za druhej svetovej vojny nacisti podľa odhadov pripravili v Osvienčime o život vyše 1,1 milióna ľudí, väčšinou Židov.
Koncentračný tábor v anektovanom Osvienčime (nemecky Auschwitz) založili nacisti v roku 1940 a medzi prvými v ňom boli internovaní poľskí odbojári. Nasledujúci rok bol v blízkosti postavený rozsiahlejší komplex Osvienčim II - Brezinka (Birkenau), ktorý sa stal symbolom vyhladzovania európskych Židov.
Podľa osvienčimského múzea v tábore zomrelo vyše 1,1 milióna ľudí, z toho milión Židov. Väznených tam bolo aj na 50.000 československých občanov, z ktorých prežilo asi 6000. Tábor oslobodila 27. januára 1945 Červená armáda.
