BRNO - Mladý vesmír bol búrlivejší, než si vedci mysleli, a železo je v ňom dlhšie, než predpokladali. K obom poznatkom dospeli vedci z brnianskej prírodovedeckej fakulty s kolegami zo Stanfordovej univerzity v USA. Zamerali sa spoločne na koncentráciu železa v horúcom plyne, ktorý vypĺňa priestor medzi galaxiami, informovala Ema Wiesnerová z tlačového odboru Masarykovej univerzity.
Tím skúmal desať jasných a blízkych kôp galaxií za pomoci japonského satelitu Suzaku a zistil, že množstvo železa obsiahnutého v plyne vnútri jednotlivých kôp je približne rovnaké. Vyvodzujú z toho, že prvok s veľkou pravdepodobnosťou vznikol dávno predtým, než sa vôbec prvé kopy galaxií vytvorili. Je teda starší ako desať miliárd rokov.
"Skutočnosť, že distribúcia železa je tak homogénna, naznačuje, že bolo vyrobené vo vnútri niektorých z prvých hviezd a galaxií, ktoré vznikli po veľkom tresku," uviedol autor štúdie Ondrej Urban, ktorý je absolventom astrofyziky na Masarykovej univerzite a doktorát získal na Stanfordskej univerzite v USA.
Priamo počas veľkého tresku vznikol iba vodík, hélium a stopové množstvo lítia. Väčšina prvkov, z ktorých sú zložení aj ľudia, vznikla až vo vnútri hviezd a uvoľnila sa do vesmírneho priestoru vďaka explóziám supernov a výtryskom z blízkosti rastúcich čiernych dier. Kedy sa dostalo železo do medzigalaktického priestoru, sa dlho nevedelo.
Fascinujúca správa z NASA: V ďalekej galaxii sa skrýva odpoveď, na ktorú čakáme desaťročia
Výsledky tímu zverejnené v časopise The Monthly Notices of the Royal Astronomical Society teraz podporujú skoršie špekulácie, že väčšina železa vo vesmíre vznikla a rozšírila sa skôr, než sa vďaka gravitácii vytvorili prvé kopy galaxií. Dnes už astrofyzici len výnimočne zaznamenajú, že by výbuchy supernov a aktivita čiernych dier v centárch galaxií boli schopné odfúknuť plyn obohatený o chemické prvky do vzdialeného okolia.
"To, že sme pozorovali rovnakú koncentráciu železa plynu všetkých skúmaných kopách galaxií, svedčí o tom, že prvé galaxie museli byť mnohonásobne aktívnejšie ako tie súčasné. Ich aktivita bola natoľko ohromná, že dokázala premiešať plyn až do vzdialenosti miliónov svetelných rokov," povedal jeden z autorov štúdie, Norbert Werner z Masarykovej univerzity, ktorý závery predstavil na výročnom zasadnutí Európskej astronomickej spoločnosti v Prahe.
