SARAJEVO - Sexuálne násilie, ktorým si prešli mnohí chlapci a muži počas vojny v Bosne a Hercegovine, je po viac ako 20 rokoch od konca vojny tabuizované. Podľa správy Williamsovho inštitútu Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) bolo pritom počas vojny v rokoch 1992 až 1995 znásilnených asi 3000 chlapcov a mužov, informoval spravodajský web Balkan Insight.
FOTO Najtajnejšej leteckej základne: Unikát, ktorý nemal obdobu
"Sexuálne násilie voči mužom a chlapcom, ktoré bolo spojené s konfliktom, zostáva jednou z najmenej zdokumentovaných oblastí hrubého porušovania ľudských práv, ktoré sa odohrávalo," stojí v správe Williamsovho inštitútu.
Hlavným dôvodom, prečo sa tomuto násiliu nevenuje toľko pozornosti, je podľa správy skutočnosť, že časť spoločnosti túto minulosť popiera a mnoho obetí násilia svoj prípad neohlásilo. Stigma spojená so znásilnením a strach zo zahanbenia sú dôvody, prečo niektoré obete znásilnenie neoznámili, a bosnianske zákony podľa správy na riešenie týchto incidentov nestačia.
Policajti vraj nemajú patričné školenia k vyšetrovaniu podobných prípadov a u sudcov a súdnych znalcov je problém s citlivosťou voči obetiam sexuálneho násilia a ochranou ich súkromia v priebehu vyšetrovania a súdnych pojednávaní.
Ďalším problémom je podľa správy skutočnosť, že celistvá databáza vojnových preživších obetí sexuálneho násilia neexistuje.
"Väčšina nahlásených prípadov sa odohrala vo väzbe alebo v koncentračných táboroch, v ktorých boli civilisti držaní v otrasných podmienkach, boli však zdokumentované aj prípady, keď boli muži znásilnení počas rabovania, domových prehliadok a výsluchov," uvádza správa.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) podľa Williamsovho inštitútu k ustanoveniu, že znásilňovanie predstavuje porušenie "zákonov a zvyklostí vojny" a je zločinom proti ľudskosti síce prispel, napriek tomu však sexuálne násilie voči chlapcom a mužom počas vojny v Bosne a Hercegovine býva príliš často spochybnené.
Občianska vojna v Bosne a Hercegovine bola najkrvavejšou kapitolou rozpadu Juhoslávie. Počas viac ako troch rokov si vyžiadala okolo 100-tisíc mŕtvych a státisíce ľudí museli opustiť domovy. Jedným z impulzov k vypuknutiu konfliktu bolo referendum o nezávislosti republiky, usporiadané na prelome februára a marca 1992. Hlasovanie, ktorého výsledky boli vyhlásené 3. marca 1992, totiž bojkotovali bosnianski Srbi, ktorí tvorili tretinu obyvateľov krajiny. Onedlho potom, čo sa voliči rozhodli pre samostatnosť, vypukli v Bosne prvé potýčky, ktoré čoskoro prerástli do občianskej vojny.
