ŽENEVA - Vedci Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) vôbec prvýkrát v histórii zmerali atóm antihmoty. Urobili tak prvý významný krok v rámci výskumu, ktorý má odpovedať na otázku, prečo vesmír tvorí hmota a nie antihmota.
Expertom sa podarilo zmerať atóm antivodíka v rámci experimentu s názvom ALPHA. "Ukázali sme, že môžeme skúmať vnútornú štruktúru atómu antivodíka a sme z toho nadšení. Teraz vieme, že je možné navrhovať experimenty s detailným meraním antiatómov," vyhlásil hovorca vedeckého tímu Jeffrey Hangst.
"Pracujeme so spektroskopickým rozborom antihmoty a snažíme sa to posunúť k presnejšiemu meraniu," spresnil Hangst. Vedci chcú skúsiť meranie s laserami, okrem toho ich čaká ešte meranie prirodzenej rezonančnej frekvencie atómu antivodíka.
Štandardný model časticovej fyziky popisuje identické spektrum vodíka a antivodíka. Vedci však musia presne zmerať skutočné spektrum antivodíka, aby túto teóriu otestovali.
"Vodík je najrozšírenejším prvkom vo vesmíre a my chápeme jeho štruktúru veľmi dobre. Teraz môžeme konečne začať odhaľovať pravdu o antivodíku. Či sa od seba líšia, ukáže až čas," dodal Hangst.
Pracovníci tímu ALPHA dokázali zachytiť atóm antivodíka pomocou magnetických polí, ktoré pôsobili na jeho magnetickú orientáciu. Vysielaním mikrovlnného žiarenia s presne vyladenou frekvenciou sa prepla magnetická orientácia atómov antivodíka. Tým sa atómy uvoľnili zo "zajatia" magnetických polí, stretli sa s hmotou, anihilovali a zanechali po sebe stopu v detektoroch častíc.
Súčasné teórie hovoria o tom, že po Veľkom tresku vzniklo približne rovnaké množstvo hmoty a antihmoty, antihmota však zmizla. Snahou vedcov je zistiť, prečo.
