TRIPOLIS - Britskí vedci objavili pomocou satelitných snímok "stratené" mesta v líbyjskej púšti. Pochádzajú z doby starobylej civilizácie Garamantov. O púštnom národe zatiaľ vedci toho veľa nevedia, nálezy však podľa nich naznačujú, že ich spôsob života a kultúra boli zrejme oveľa vyspelejšie, než sa pôvodne predpokladaloo. O náleze informoval server americkej televízie MSNBC.
Zvyšky komplexov z hlinených tehál pripomínajúcich hrady a steny dosahujúce asi štvormetrovej výšky objavil tím z britskej Leicesterskej univerzity. Rozpoznal taktiež pozostatky obydlí, kamenných mohýl slúžiacich na pochovávanie, studne či vyvinuté zavlažovacie systémy. Podľa serveru foxnews.com väčšina z viac než stovky opevnených fariem, dedín a niekoľkých miest pochádza z rokov 1 až 500 nášho letopočtu, teda z doby pred príchodom islamu.
"Je to ako prísť do Anglicka a objaviť naraz všetky stredoveké hrady. Tieto osady za Kaddáfího vlády zostali nezaznamenané," povedal vedúci projektu David Mattingly.
"Satelitné snímky nám umožnili obsiahnuť veľkú oblasť. Materiály naznačujú, že podnebie sa tu roky nemenilo, a je možné vidieť, že táto nehostinná krajina s nulovými zrážkami bola kedysi veľmi husto osídlená a zúrodňovaná," vysvetlil Martin Sterry, ktorý satelitné snímky analyzoval.
Zistenie podľa niektorých spochybňuje názor siahajúci do doby starovekého Ríma, podľa ktorého boli Garamanti barbarskí nomádi, ktorí na okrajoch starovekej rímskej ríše vyvolávali problémy. "V skutočnosti boli veľmi civilizovaní. Išlo hlavne o poľnohospodárov v púštnych oázach žijúcich v sídlach so značným stupňom opevnenia. Bol to usporiadaný štát s mestami a dedinami, písaným jazykom a výrobnými postupmi," povedal Mattingly. Dodal, že Garamanti zohrali dôležitú úlohu aj pri zakladaní oáz a obchodovaní naprieč Saharou.
