PARÍŽ - Už staré severské ságy hovorili o takzvaných slnečných kameňoch, ktoré pri neznalosti kompasu vikingskí plavci dvíhali do výšky a určovali s ich pomocou svoju pozíciu. A súčasní vedci teraz zistili, že tieto kamene boli skutočné. O ich účinnosti informujú v poslednom vydaní časopisu Proceedings of the Royal Society A.
Vikingovia prekonávali na svojich lodiach tisíckilometrové vzdialenosti medzi Islandom a Grónskom a bezpochyby pri jednej zo svojich plavieb okolo roku 1000 objavili aj Severnú Ameriku. Ale ich schopnosť navigovať bez kompasu a vo veľmi nepriaznivých podmienkach - napríklad počas polárnych nocí alebo v snehových fujaviciach - bola doteraz zahalená tajomstvom. Pri absencii viditeľných hviezd bolo práve spoliehanie sa na Slnko zrejme tým najlepším vodidlom pre určenie smeru plavby.
Vikingovia okrem výnimočných námorných a astronomických poznatkov využívali aj takzvané slnečné kamene, ktoré im dokázali určiť presnú polohu slnka, aj keď nebolo vidieť, a tým aj určiť kurz ich plavby. V legendách sa ale nič nehovorí o pôvode týchto kameňov. Ani pri archeologických vykopávkach neboli zatiaľ zistené.
Podľa Guya Roparsa z laboratória pre laserovú fyziku na univerzite vo francúzskom Rennes je týmto kameňom islandský živec. Ide o druh priehľadného kalcitu, ktorý je relatívne bežný v Škandinávii a dodnes je používaný ako súčasť niektorých optických prístrojov. Islandský živec, ktorý sa formuje kryštalizovaním uhličitanu vápenatého, sa ukázal ako dobrý polarizátor, a mohol sa teda stať základným materiálom pre tajomný slnečný kameň Vikingov. Tento nerast môže byť ľahko opracovaný do kosoštvorcového tvaru, ktorý je k polarizácii potrebný.
Tento kryštál má vlastnosť depolarizovať slnečné svetlo, teda filtrovať ho odlišne podľa spôsobu, ako je kameň orientovaný. Konkrétne ak sledujeme svetlo cez kryštál, produkuje dva odlišné zväzky lúčov: jeden bežný a druhý depolarizovaný. Hneď potom otáčame kameňom a dostaneme úplne rovnakú intenzitu u oboch zväzkov, potom kryštál ukazuje priamo k Slnku, vysvetlil Ropars.
Vďaka teoretickým výpočtom a laboratórnym skúškam medzinárodný tím vedcov došiel nakoniec k záveru, že "smer Slnka môže byť ľahko zistený vďaka jednoduchému pozorovaniu založenému na diferenciácii medzi oboma obrazmi", ktoré produkuje islandský živec. Je možné dosiahnuť presnosť na niekoľko stupňov.
