PRAHA - Ak ste mali dobrých učiteľov, možno ste niečo podobného videli pri výučbe fyziky. Princíp funkčnosti legendárneho kameňa Vikingov totiž naozaj dokážu vysvetliť základné fyzikálne zákonitosti. Napriek tomu slnečný kameň zahaľuje až do dnešnej doby rúško tajomstva.
Vikingská legenda o bájnom svietiacom kameni je podľa všetkého naozaj založená na realite. "Slnečný kameň" mal byť výnimočný v tom, že keď bol namierený proti nebu, odhalil aj na úplne zamračenej oblohe polohu Slnka. Vedci taký kameň našli na jednej lodi, ktorá sa potopila bezmála pred 420 rokmi.
Podľa Guya Roparsa z univerzity vo francúzskom Rennes, je precíznosť, s ktorou je možné pomocou tohto kameňa hľadať Slnko, vskutku neuveriteľná. Funguje vraj aj vo chvíli, kedy je Slnko za horizontom. Kameň je priehľadnou formou kalcitu. Ukážkový kúsok bol objavený vo vraku lode potopenej roku 1592, ktorú našli pred troma desaťročiami pri brehoch ostrova Alderney neďaleko Francúzska.
Čo sa týka funkčnosti kameňa, v princípe nejde o nič iné, než o polarizáciu svetla. Tú využíva aj mnoho živočíchov, okrem iného aj včely. Vzhľadom na to, že vikingské námorné cesty v severnom Atlantiku boli veľmi často hmlisté, mohol im kameň dávať naozaj veľkú výhodu. Vedci tvrdia, že sólarsteinn naozaj mohol Vikingom pomôcť s navigáciou z Nórska až do ďalekej Severnej Ameriky ešte dávno pred vynálezom magnetického kompasu.
Islandský vápenec prepúšťa výhradne svetlo polarizované určitým smerom, všetky ostatné smery ale filtruje. V tom smere, v ktorom leží Slnko, žiari sólarsteinn najvýraznejšie. Nič na tom nemení ani to, keď je Slnko schované za mrakmi či za obzorom. Slnečný svit sa automaticky polarizuje do smeru, ktorý je voči sústredným kruhom so Slnkom v centre dotyčnicou. Práve túto polarizovanú časť svitu je možné objaviť jednoduchým otáčaním "magického" kameňa.
