HANNOVER/ CAMBRIDGE – Mláďatá šimpanzov či goríl dostávajú pri šteklení záchvaty smiechu ako malé deti. Smiech tak nie je len typickým prejavom iba ľudí.
Podľa agentúry DPA to zistila skupina amerických a nemeckých vedcov. Výskum iniciovala Elke Zimmermannová z vysokej školy veterinárnej v Hannoveri. Zoologička vyše 10 rokov zbiera video nahrávky prejavov ľudoopov. Má ich vyše 800. Chovatelia v zoo na nich šteklili opice na dlaniach, šiji či v podpazuší. „Neboli to žiadne umelé situácie,“ zdôraznila Zimmermannová. Šteklenie patrí totiž pri hre k prirodzeným prejavom opíc. Odborníci opičie nahrávky porovnali s inými, na ktorých deti šteklili pri hre rodičia.
Analyzovali 11 rôznych znakov a zistili prekvapivé súvislosti. Našu príbuznosť s primátmi potvrdzuje aj smiech. Čím je opica bližšie k homo sapiens, tým sa smiech viac podobá. Zatiaľ čo orangutany a gorily sa chichocú takmer nehlučne a funia a vrnia, u šimpanzov a bonobov má smiech občas až typicky ľudskú melodiku.
Spoluautorka štúdie Marina Davilová Rossová si myslí, že aj ľudský smiech sa musel vyvíjať postupne. Vo svojej štúdii poukazovala na to, že orangutany oplácajú úsmev za úsmev. Iní vedci dokonca tvrdia, že primáty majú dokonca schopnosť vcítiť sa do druhého a uvedomiť si seba samého. To sa v minulosti považovalo za typicky ľudskú vlastnosť.
Vedci v odbornom časopise Current Biology uviedli, že smiech sa dá sledovať do doby pred 10 až 16 miliónmi rokov k poslednému spoločnému predkovi ľudí a ľudoopov. Z ich výskumu ale nevyplýva , že by opice smiech používali ako spoločenský nástroj. Teda že by s jeho pomocou vedome manipulovali s ostatnými. „Podľa našich doterajších poznatkov je smiech u ľudoopov skutočný, pravdepodobne im chýbajú nervové predpoklady na jeho predstieranie,“ dodala vedkyňa.
Analyzovali 11 rôznych znakov a zistili prekvapivé súvislosti. Našu príbuznosť s primátmi potvrdzuje aj smiech. Čím je opica bližšie k homo sapiens, tým sa smiech viac podobá. Zatiaľ čo orangutany a gorily sa chichocú takmer nehlučne a funia a vrnia, u šimpanzov a bonobov má smiech občas až typicky ľudskú melodiku.
Spoluautorka štúdie Marina Davilová Rossová si myslí, že aj ľudský smiech sa musel vyvíjať postupne. Vo svojej štúdii poukazovala na to, že orangutany oplácajú úsmev za úsmev. Iní vedci dokonca tvrdia, že primáty majú dokonca schopnosť vcítiť sa do druhého a uvedomiť si seba samého. To sa v minulosti považovalo za typicky ľudskú vlastnosť.
Vedci v odbornom časopise Current Biology uviedli, že smiech sa dá sledovať do doby pred 10 až 16 miliónmi rokov k poslednému spoločnému predkovi ľudí a ľudoopov. Z ich výskumu ale nevyplýva , že by opice smiech používali ako spoločenský nástroj. Teda že by s jeho pomocou vedome manipulovali s ostatnými. „Podľa našich doterajších poznatkov je smiech u ľudoopov skutočný, pravdepodobne im chýbajú nervové predpoklady na jeho predstieranie,“ dodala vedkyňa.
