Americký prezident Barack Obama
WASHINGTON - Americký prezident Barack Obama ešte v piatok oznámi obnovenie vojenských súdov pre niektorých podozrivých z terorizmu, ktorí by však mali mať väčšiu právnu ochranu než za čias Georgea Busha. Rozhodnutie sa už stretlo s ostrou kritikou zo strany organizácií pre ľudské práva.
Obama pozastavil činnosť vojenských tribunálov po nástupe do funkcie s tvrdením, že tento systém nefunguje. Zároveň však nevylúčil používanie zmeneného systému vojenských tribunálov v budúcnosti. Obama si dal na preskúmanie starého systému 120 dní, ktoré vypršia na budúci týždeň.
Nové vojenské súdy by mali súdiť len "prominentných" podozrivých teroristov, ktorých zadržiavajú na americkej základni Guantánamo na Kube. Medzi nimi budú aj piati strojcovia útokov z 11. septembra vrátane údajného hlavného organizátora Chálida Šejka Muhammada. Vojenské súdy už napríklad nebudú brať do úvahy nepriame dôkazy, ktoré sú aj u amerických civilných súdov neprípustné. Zamietnuté budú aj dôkazy získané pod nátlakom.
Obama dal po nástupe do funkcie aj príkaz na zatvorenie väznice v Guantáname do konca januára budúceho roku. Na základni sa stále nachádza 241 väzňov z 30 krajín. Zatiaľ nie je jasné, čo sa s väzňami, ktorých nemôžu poslať do domovských krajín, stane. Otvorená je aj možnosť, že niektorých budú súdiť civilné súdy. Ďalších by mohli prijať niektoré európske krajiny po dohode s USA. Obamove rozhodnutia sa stretli so značnou kritikou republikánov.
Nové vojenské súdy by mali súdiť len "prominentných" podozrivých teroristov, ktorých zadržiavajú na americkej základni Guantánamo na Kube. Medzi nimi budú aj piati strojcovia útokov z 11. septembra vrátane údajného hlavného organizátora Chálida Šejka Muhammada. Vojenské súdy už napríklad nebudú brať do úvahy nepriame dôkazy, ktoré sú aj u amerických civilných súdov neprípustné. Zamietnuté budú aj dôkazy získané pod nátlakom.
Obama dal po nástupe do funkcie aj príkaz na zatvorenie väznice v Guantáname do konca januára budúceho roku. Na základni sa stále nachádza 241 väzňov z 30 krajín. Zatiaľ nie je jasné, čo sa s väzňami, ktorých nemôžu poslať do domovských krajín, stane. Otvorená je aj možnosť, že niektorých budú súdiť civilné súdy. Ďalších by mohli prijať niektoré európske krajiny po dohode s USA. Obamove rozhodnutia sa stretli so značnou kritikou republikánov.
