BRUSEL - Politika rozširovania Európskej únie bude veľkou témou aj po tohoročných voľbách do Európskeho parlamentu (EP), ešte pred voľbami si však členské krajiny (Rada EÚ) vypočujú hodnotenie pokroku v prípade Moldavska, Ukrajiny a Bosny a Hercegoviny. V rozhovore to uviedla vedúca Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Petra Vargová.
Lídri členských krajín na vlaňajšom decembrovom summite EÚ v Bruseli odsúhlasili otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom a podmienečne aj s Bosnou a Hercegovinou, pripomenula Vargová. Európsku komisiu zároveň vyzvali, aby v marci tohto roku zhodnotila ich pokrok, aby sa mohli začať prístupové rokovania.
VIDEO
"V prípade Bosny a Hercegoviny samotné otvorenie rokovaní bude podmienené splnením dodatkových požiadaviek, ktoré na túto krajinu máme," vysvetlila Vargová. Upozornila tiež, že EÚ musí doriešiť aj reformu svojho fungovania. "Táto reforma je potrebná aj vzhľadom na proces rozširovanie Únie. Veríme, že sa blížime k rozšíreniu. Je to najmä úloha ašpirujúcich krajín, aby splnili podmienky, ktoré sa im snažíme stanoviť férovo, bez nejakých kľučiek, ale zároveň EÚ nie je pripravená na väčší počet členov. Tri, štyri, možno päť nových členských krajín by sa dokázalo zapojiť do fungovania aktuálneho nastavenia Únie, ale pri väčších počtoch by to bolo zložité," opísala situáciu Vargová.
Kandidátskymi krajiny na vstup do EÚ sú Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Gruzínsko, Moldavsko, Severné Macedónsko, Srbsko, Turecko a Ukrajina. Potenciálnym kandidátom je aj Kosovo. Z pohľadu prístupového procesu a počtu prerokovaných kapitol najbližšie k vstupu má Čierna Hora, Brusel však opakovane upozorňuje, že záleží na kvalitnom plnení reforiem, preberaní legislatívy EÚ a princípov spoločného trhu. Vargová upozornila, že rokovania s niektorými kandidátskymi krajinami sa musia zintenzívniť, rovnako ako vnútorné debaty o fungovaní EÚ, rozhodovacieho procesu a inštitucionálneho nastavenia.
