BAKU - Azerbajdžan a Arménsko v utorok oznámili, že pri prestrelke na spoločných hraniciach zahynulo sedem vojakov. Ide o najnovšiu eskaláciu napätia medzi znepriatelenými krajinami, ktoré desaťročia vedú spory o územie. Informuje tlačová agentúra AFP.
Obe postsovietske krajiny viedli dve vojny o azerbajdžanský región Náhorný Karabach s arménskou. "Pozície arménskej armády pri osade Dyg (na spoločnej hranici oboch krajín) spustili silnú paľbu na pozície azerbajdžanskej armády," uviedlo ministerstvo obrany v Baku vo vyhlásení. Azerbajdžanské jednotky "paľbu opätovali".
O niekoľko hodín neskôr ministerstvo uviedlo, že pri zrážkach boli zabití traja vojaci. Arménsky rezort obrany informoval o štyroch mŕtvych a šiestich zranených a z vyprovokovania prestrelky obvinilo Baku. Arménsko sa podľa dohody o prímerí z jesene 2020 vzdalo rozsiahleho územia, ktoré kontrolovalo celé desaťročia. Moskva do oblasti vyslala mierové sily, aby dohliadali na krehké prímerie.
Pokrok v mierovom procese
Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev absolvovali niekoľko kôl mierových rokovaní, ktoré sprostredkovali Európska únia a Spojené štáty. Pašinjan v marci potvrdil určitý pokrok v mierovom procese, ale uviedol, že "zásadné problémy" pretrvávajú, pretože "Azerbajdžan sa snaží predložiť územné nároky, čo je pre Arménsko červenou čiarou".
Európska únia vo februári vyslala na arménsku stranu hraníc rozšírenú monitorovaciu misiu. V regióne, ktorý je tradične sférou vplyvu Kremľa, postupne narastá angažovanosť Západu. V roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu sa etnickí Arméni v Náhornom Karabachu odtrhli od Azerbajdžanu. Následný konflikt si vyžiadal približne 30.000 obetí.
