MINSK - Bieloruská vláda podala v pondelok demisiu do rúk staronového prezidenta Alexandra Lukašenka. Ide o formálny krok realizovaný v súlade s výkonným nariadením prezidenta z 15. augusta, informovala agentúra TASS.
Podľa bieloruských zákonov vláda po zvolení nového prezidenta automaticky podáva demisiu. V súlade so zmieneným nariadením však musia premiér, podpredsedovia vlády, ministri i štátni tajomníci plniť svoje povinnosti dovtedy, kým prezident nevytvorí vládu novú. Lukašenko pred dvoma dňami ohlásil, že vládny kabinet už má takmer sformovaný.
Lukašenko získal v prezidentských voľbách z 9. augusta 80,1 percenta hlasov, čím si zabezpečil šieste funkčné obdobie na poste hlavy štátu, ktorý zastáva už od roku 1994. Jeho hlavná súperka Sviatlana Cichanovská získala 10,12 percenta hlasov.
Cichanovská i zvyšní kandidáti odmietli uznať výsledky týchto volieb. Po ich zverejnení vypukli v Bielorusku okamžite pouličné protesty, voči ktorým zasiahli bezpečnostné zložky s nebývalou brutalitou. K dispozícii sú informácie o dvoch obetiach, tisíckach zadržaných a niekoľkých stovkách zranených.
Cichanovská ešte počas povolebnej noci odišla z Bieloruska do Litvy, kde už dávnejšie boli jej deti. Podľa svojich priaznivcov musela z vlasti ujsť pre nátlak zo strany Lukašenkovej vlády. Z Litvy už Cichanovská zverejnila viacero videí, v ktorých vyjadrila podporu protestujúcim Bielorusom a vyzvala na zastavenie policajného násilia voči nim.
V pondelok tiež oznámila, že je pripravená viesť Bielorusko a zároveň vyzvala na "čo najskoršie" vyhlásenie nových volieb a "prepustenie všetkých politických väzňov".
Británia odmietla výsledky prezidentských volieb
Británia neuznáva výsledky "podvodných" prezidentských volieb v Bielorusku a odsudzuje "hrozné" násilie voči tamojším protestujúcim zo strany bieloruských predstaviteľov. Podľa spravodajskej stanice Sky News to v pondelok vyhlásil britský minister zahraničných vecí Dominic Raab.
"Svet s hrôzou sledoval násilie bieloruských orgánov s cieľom potlačiť pokojné protesty, ktoré nasledovali po týchto podvodných prezidentských voľbách," napísal Raab na Twitteri. "Británia neuznáva tieto výsledky (volieb)," dodal.
Šéf britskej diplomacie vyzval na bezodkladné vyšetrenie "závažných nedostatkov" vo volebnom hlasovaní. "Nevyhnutne potrebujeme nezávislé vyšetrovanie vedené Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) čo sa týka nedostatkov vedúcich k nespravodlivým voľbám, ako aj ku strašným represiám, ktoré nasledovali," uviedol.
Britská vláda bude podľa jeho slov spolupracovať s medzinárodnými partnermi v snahe zaviesť sankcie voči zodpovedným osobám a vyvodiť zodpovednosť voči štátnym zložkám za násilnosti počas demonštrácií.
Nemecký prezident odsúdil násilie bieloruskej armády
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyzval v pondelok bieloruskú armádu, aby voči protestujúcim ľuďom nepoužívala násilie. Tamojšieho prezidenta Alexandra Lukašenka zároveň vyzval, aby sa pokúsil nájsť s demonštrantmi dialóg namiesto násilia. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Vyzývam bieloruskú armádu, aby nepáchala násilím hriechy na svojom vlastnom národe," povedal Steinmeier v Berlíne v súvislosti s informáciami o údajnom mučení demonštrantov a zatýkaní tisícok protestujúcich. "Apelujem na prezidenta Lukašenka, aby nastúpil na cestu dialógu," povedal.
Nemecký prezident vyzval na podporu bieloruskej opozície. Protestujúci si podľa jeho slov zaslúžia obdiv za svoju odvahu. "Ľudia tejto ťažko skúšanej, ale hrdej krajiny si zaslúžia našu solidaritu a podporu," uviedol. "Obdivujem ich odvahu po násilnostiach z uplynulých dní," dodal.
Charles Michel zvolal na stredu mimoriadny summit EÚ
Predseda Európskej rady Charles Michel zvolal na 19. augusta mimoriadny videosummit šéfov štátov a vlád členských krajín EÚ, ktorý sa začne na poludnie a jeho témou bude súčasná situácia v Bielorusku. Informoval o tom na Twitteri.
"Bielorusi majú právo rozhodnúť o svojej budúcnosti a slobodne si zvoliť svojho lídra. Násilie voči protestujúcim je neakceptovateľné a nesmie byť dovolené," napísal Michel.
Staré Mesto vyvesilo na znak podpory a solidarity bieloruskú vlajku
Na miestnom úrade bratislavského Starého Mesta na Vajanského nábreží veje červeno-biela bieloruská vlajka. Mestská časť ňou vyjadruje podporu bieloruskému národu v boji za slobodu, demokraciu a možnosť slobodných prezidentských volieb.
Pripojila sa tak k organizáciám, samosprávam a veľvyslanectvám v Európe, ktoré na znak solidarity vyvesujú historickú bieloruskú vlajku.
Lukašenko nové voľby odmietol
Demonštranti sa v pondelok zhromaždili pred továrňou na výrobu ťahačov MZKT v bieloruskom hlavnom meste Minsk i pred tamojším sídlom štátnej televízie. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že k pondelkovým protestom došlo po výzve opozície na generálny štrajk. Opoziční demonštranti pred závodom MZKT, ktorý v pondelok navštívil prezident Alexandr Lukašenko, mávali červeno-bielou - niekdajšou štátnou - vlajkou, aká sa teraz používa na vyjadrenie odporu voči súčasnému režimu.
AFP informovala, že do štrajku v pondelok vstúpilo aj niekoľko tisíc zamestnancov inej fabriky, závodu na výrobu traktorov MTZ. Bieloruský spravodajský portál TUT.by zverejnil videozáznam, na ktorom je vidno zamestnancov i ďalších továrni pochodujúcich na protest pred závodom MZKT. Demonštranti, ktorí sa tam zišli, skandovali heslá "Odíď!" či "Nezabudneme a neodpustíme!".
K protestom sa pridala aj Maryja Kalesnikavová, jedna z hlavných predstaviteliek opozície a spolupracovníčka hlavnej opozičnej prezidentskej kandidátky Sviatlany Cichanovskej. Demonštrantov vyzvala, aby sa presunuli pred budovu štátnej televízie. "Ideme do televízie, aby sme podporili našich kolegov v odboji," povedala. Samotný Lukašenko sa v továrni MZKT stretol s robotníkmi a protesty bagatelizoval, pričom povedal, že továrne vo všeobecnosti fungujú.
"Ak niekto nechce pracovať a chce odísť... tak prosím, tam sú dvere," povedal podľa agentúry Belta. Zároveň opäť raz odmietol výzvu opozície na odstúpenie. "Nedožijete sa dňa, keď niečo spravím pod tlakom. Nebudú žiadne opakované voľby," povedal Lukašenko a dodal, že ak by k voľbám došlo, všetko vrátane tovární, ktorých zamestnanci vstúpili do štrajkov, "by bolo do polroka zničené".
Lukašenko podľa správy agentúry Belta tiež povedal, že je ochotný deliť sa o moc a aj zmeniť ústavu, nie však pod tlakom demonštrantov. V tejto súvislosti tiež dodal, že na možných zmenách ústavy, ktoré by mohli viesť k prerozdeleniu moci, sa už pracuje.
Litva kritizuje bieloruské vojenské cvičenie
Litva kritizuje vojenské cvičenie, ktoré Bielorusko v pondelok začalo na ich spoločných hraniciach. Zároveň tento krok bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka označila za zvyšovanie napätia v čase hromadných protestov proti jeho vláde, informovala agentúra AFP. "Sme svedkami úsilia Bieloruska vystupňovať (napätie) a vytvoriť naratív o takzvaných zahraničných hrozbách," vyjadril sa pre AFP litovský minister obrany Raimundas Karoblis.
"Dnes to však nevyzerá na vojenskú hrozbu zo strany Bieloruska," poznamenal. Zároveň však dodal, že úzko sledujú vývoj situácie spolu s ďalšími členskými krajinami Severoatlantickej aliancie. Ministerstvo obrany v Minsku v nedeľu vyhlásilo, že na území administratívnej jednotky Hrodnianska oblasť v západnej časti Bieloruska - blízko hraníc s Poľskom a Litvou - usporiada v dňoch 17.-20. augusta vojenské manévre.
Prezident Lukašenko vydal toto nariadenie po tom, ako obvinil NATO, že zhromažďuje v pohraničných oblastiach svojich vojakov. Predstavitelia NATO, Poľska a Litvy tieto obvinenia odmietli. Tieto dva susedné štáty Bieloruska - oba členovia EÚ a NATO - sa tiež vyslovili za vyhlásenie nových spravodlivých volieb.
"Poľsko ani žiadna iná západná krajina sa nenechá zapliesť do intríg, ktoré sa Lukašenko snaží zosnovať," vyjadril sa v pondelok pre poľský rozhlas námestník poľského ministra obrany Wojciech Skurkiewicz, ktorého cituje agentúra Reuters. Litva taktiež minulý týždeň poskytla útočisko hlavnej súperke Lukašenka Sviatlane Cichanovskej, ktorá tam musela utiecť pod údajným nátlakom zo strany bieloruskej vlády.
Sťažnosti voči zraneniam spôsobeným políciou podalo vyše 700 ľudí
Viac ako 700 ľudí sa už bieloruským úradom sťažovalo na fyzické zranenia, ktoré im spôsobili policajti, a to buď počas zatýkania na protestoch, alebo neskôr v zadržiavacích zariadeniach. Informoval o tom v pondelok bieloruský vyšetrovací výbor, z ktorého vyhlásenia citovali agentúry TASS a Belta.
"V súčasnosti... podalo sťažnosti na utŕženie telesných zranení spôsobených príslušníkmi orgánov činných v trestnom konaní vyše 600 občanov a zhruba 100 ľudí sa sťažovalo na zranenia utŕžené v dočasných zadržiavacích centrách," uviedol zmienený výbor. V pondelok zároveň informoval aj o tom, že dovedna 124 obdobných sťažností podali bieloruskí policajti. "K dnešnému dňu dostali vyšetrovacie úrady 124 sťažností a správ o násilných činoch demonštrantov voči policajtom, ničení a poškodzovaní majetku: dopravnej služby či predmetov mestskej infraštruktúry," informoval výbor.
Bieloruská generálna prokuratúra v pondelok uviedla, že z väzby boli už prepustení takmer všetci demonštranti. "Generálna prokuratúra pracovala v spolupráci s ministrom vnútra na prepustení občanov zadržaných pre administratívne priestupky súvisiace s účasťou na nepovolených masových podujatiach. Prakticky všetky tieto zmienené osoby už boli prepustené," uviedla. Bieloruské ministerstvo vnútra neskôr spresnilo, že v zadržiavacích zariadeniach nateraz ešte zostalo 122 ľudí, na ktorých prepustení sa pracuje.
Lukašenko vysvetlil svoj volebný zisk predčasným hlasovaním
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vysvetlil svoj 80-percentný volebný zisk účasťou svojich stúpencov na predčasnom hlasovaní. Informovala o tom vo štvrtok agentúra TASS. Tzv. predčasné hlasovanie je v Bielorusku možné už niekoľko dní pred oficiálnym termínom volieb.
"Nemôžeme zmanipulovať 80 percent hlasov. Koľkí ľudia sa zúčastnili na predčasnom hlasovaní? Štyridsaťdva percent. Moji súperi vyzývali ľudí, aby sa na ňom nezúčastnili. Výsledkom je, že tí, ktorí prišli, boli moji podporovatelia," povedal Lukašenko počas prejavu v továrni na výrobu kolesových ťahačov (MZKT) v Minsku.
"Som ekonóm. Viem počítať a viem aj, kto ma volil a kto nie," dodal. "Som trochu sklamaný, pretože som spravil pre Minsk viac než pre ostatné regióny. Máme tam štvrte, kde viac než polovica ľudí volila proti mne," povedal Lukašenko.
Pobaltské štáty a Poľsko podporujú opakované prezidentské voľby v Bielorusku
Prezidenti pobaltských štátov a Poľska sa v spoločnom stanovisku vyslovili za opakovanie prezidentských volieb v Bielorusku. Oznámilo to v pondelok tlačové oddelenie litovského prezidenta Egilsa Levitsa, píše agentúra TASS. Ako vyplýva z tlačového oddelenia litovského prezidenta, ten sa v pondelok spojil s lotyšským prezidentom Gitanasom Nausedom, estónskou prezidentkou Kersti Kaljulaidovou a poľským prezidentom Andrzejom Dudom, aby spolu diskutovali o jednotnom postoji vzhľadom na aktuálnu situáciu v Bielorusku, kde už viac ako týždeň prebiehajú masové protesty proti oficiálnym výsledkom prezidentských volieb.
"Počas rozhovorov prezidenti vyjadrili jasné a jednotné stanovisko Litvy, Lotyšska, Estónska a Poľska v prospech opakovania prezidentských volieb v Bielorusku, ktoré budú dodržiavať základné volebné princípy v demokratických krajinách a na ktoré budú dohliadať medzinárodní pozorovatelia," uvádza sa vo vyhlásení.
Štvorica krajín takisto zdôraznila dôležitú úlohu, ktorú pri riešení situácie v Bielorusku zohrávajú Bezpečnostná rada OSN či iné medzinárodné organizácie. Levits bude o týchto záležitostiach rokovať aj s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, dodala TASS.
Maďarsko v otázke Bieloruska podporuje poľský postoj
Maďarsko v otázke situácie Bieloruska po prezidentských voľbách 9. augusta podporuje poľský postoj, vyhlásil v pondelok šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó na Facebooku a zdôraznil, že význam zomknutia krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa ukazuje aj v tomto prípade. Poľský premiér Mateusz Morawiecki minulý piatok (14.8.) odkázal bieloruskému vedeniu, aby zvážilo možnosť vypísať nové prezidentské voľby - "slobodné, spravodlivé a za účasti medzinárodných pozorovateľov".
Szijjártó podotkol, že v pondelok ráno rokoval telefonicky o situácii v Minsku s rezortnými partnermi z trojice pobaltských štátov, následne hovoril s premiérom Viktorom Orbánom. Predseda maďarskej vlády podľa neho diskutoval o Bielorusku s poľským premiérom. Podľa Szijjártóa Maďarsko podporuje poľský postoj najmä vzhľadom na osud významnej komunity Poliakov žijúcej v Bielorusku.
EÚ žiada dôkladné vyšetrenie policajnej brutality v Bielorusku
Európska únia vyzvala v pondelok na "dôkladné a transparentné vyšetrenie" správ o zlom zaobchádzaní s tisíckami demonštrantov, ktorých zadržali v Bielorusku po sporných výsledkoch prezidentských volieb. Informovala o tom agentúra Reuters. "Tieto pokojné demonštrácie mali jasné požiadavky: prepustenie všetkých nezákonne zadržaných, stíhanie osôb zodpovedných za policajnú brutalitu a usporiadanie nových prezidentských volieb," uviedol vo vyhlásení šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
"Skutočné počty (protestujúcich) jasne ukazujú, že obyvatelia Bieloruska chcú zmenu a že ju chcú teraz. EÚ pri nich stojí," uviedol Borrell. Dodal, že prichádzajú "ďalšie a ďalšie" šokujúce správy o nehumánnych podmienkach a zaobchádzaní so zadržanými s tým, že "EÚ očakáva dôkladné a transparentné vyšetrenie všetkých údajných prípadov zlého zaobchádzania" so zadržanými.
Estónsko požaduje zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN k Bielorusku
Estónsko vyzvalo v pondelok na zvolanie zasadnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) v súvislosti so situáciou v Bielorusku z dôvodu "potenciálneho ohrozenia" národnej bezpečnosti. Informovala o tom agentúra AFP. Estónsko, členský štát Európskej únie a NATO, je v súčasnosti jedným z desiatich nestálych členov BR OSN a nachádza sa blízko Bieloruska.
"Vzhľadom na politickú krízu v Bielorusku a potenciálne ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti Estónsko navrhne pri najbližšej príležitosti diskusiu v Bezpečnostnej rade OSN o situácii v Bielorusku," uviedol vo vyhlásení estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu. Následné masové protesty sa stretli s nebývalou brutalitou zo strany bieloruských bezpečnostných síl.
Miestne médiá v súvislosti s demonštráciami informovali o dvoch obetiach, vyše 6000 zadržaných a niekoľkých stovkách zranených. Poľsko a tri pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva sa vyslovili za opakovanie prezidentských volieb a ponúkli sprostredkovanie pri hľadaní riešenia krízy. Lukašenko obvinil štáty EÚ susediace s Bieloruskom zo zasahovania a povedal, že ruský prezident Vladimir Putin ponúkol krajine "komplexnú pomoc" pri "zaistení bezpečnosti".
