BRATISLAVA - Irán je pre našinca z politického hľadiska krajinou plnou príkazov a zákazov, ktorých sa treba striktne držať, aby neskončil vo väzení, či dokonca oveľa horšie. Kedysi však krajina nepôsobila takým radikálnym dojmom, ako dnes. Pred islamskou revolúciou v roku 1978 došlo k mnohým liberálnym a svetským reformám, ktoré však s príchodom ajatolláha Chomejního k moci nadrobno skončili. O krátkom, ale uvoľnenom období, už svedčia iba niektoré fotografie.
Vypukla zlatá horúčka po dohode s Iránom: Slovenské firmy na tom môžu získať milióny!
Pre niektorých môže byť prekvapením, že v 60. a 70. rokoch minulého storočia sa po uliciach Iránu prechádzali nezahalené ženy, ktoré držali krok so svetovou módou, slnili sa s odhalenými rukami a nohami pri jazere či vysedávali spolu s mužmi na pikniku, alebo sa bavili v nejakom podniku pri hudbe.
V rokoch 1941-1979 v krajine vládol šáh Muhammad Reza Pahlavi, ktorý hoci si chcel zachovať svoju moc, snažil sa byť do istej miery aj moderným panovníkom, aj keď nie dokonalým. V roku 1963 napríklad priznal volebné právo ženám, ale zlá hospodárska situácia a policajné praktiky režimu spôsobili vzrast opozičných nálad medzi obyvateľstvom, ktoré vyvrcholili v sedemdesiatych rokoch.
Hlavnou postavou medzi šáhovými odporcami sa stal siitsky duchovný ajatolláh Chomejní, ktorý vypracoval doktrínu o "nadvláde teológa", neskôr aplikovanú pri premene štátu na teokraciu. Na jeseň roku 1977 prepukli prvé študentské demonštrácie, ktoré sa rozšírili do ulíc celého Teheránu.
Ako uvádza wikipedia, hlavnou požiadavkou opozície bola rezignácia šacha, prepustenie politických väzňov a návrat Chomejního z parížskeho exilu. Stále väčší tlak na vládu, spojený so vzrastajúcim počtom obetí pouličných protestov, viedol 16. januára 1979 k šahovmu odletu do Spojených štátov a príchodu Chomejního do Teheránu 1. februára 1979. Chomejní sa spolu s radou šiitského duchovenstva stal neobmedzeným vládcom krajiny, eliminoval opozíciu z radov ľavice a presadil referendum o proklamácii islamskej republiky, na ktorej čele postupne stálo viacero bábkových prezidentov.
Počas osemdesiatych rokov sa jasne ukázal odklon od predchádzajúcej šáhovej svetskej prozápadnej politiky. Oficiálnou iránskou ideológiou sa stal siitsky islam fundamentalistického charakteru. Jeho následkom je opätovné nerovnoprávne postavenie žien, rozšírenie medzinárodného terorizmu a extrémistických hnutí, ktoré pokračujú aj po Chomejního smrti v roku 1989.
Zmena aj v oblečení žien je skutočne radikálna.
