PRAHA - Potenciálne dôsledky ekonomickej krízy v roku 2012 majú viacero scenárov. Menová expanzia prostredníctvom injekcie likvidity zo strany Európskej centrálnej banky (ECB), riadený bankrot najviac zadlžených krajín, vystúpenie Grécka z eurozóny alebo nová mena. Jednotlivé kroky a ich výsledky analyzovala spoločnosti PwC.
V prvom prípade by ECB dostala zelenú, aby poskytla významnú likviditu oslabeným ekonomikám. Predchádza tým recesii eurozóny, úrokové sadzby zostávajú krátkodobo nízke, ale inflácia stúpa nad dvojpercentný cieľ ECB a euro oslabuje.
V druhom prípade by bol pre najviac zadlžené krajiny dohodnutý program dobrovoľného bankrotu, ktorý spustí dlhovú špirálu a predĺži recesiu trvajúcu dva až tri roky. Výsledkom programu bude kumulovaný prepad HDP eurozóny približne o päť percent.
V treťom prípade by Grécko bolo donútené odísť z eurozóny, čo by spôsobilo výrazné zhoršenie jeho ekonomiky, rýchlu devalváciu vlastnej novej meny a prudký nárast inflácie. Eurozóna sa bude snažiť chrániť svoju menu prostredníctvom tvrdej rozpočtovej disciplíny a iných opatrení zvyšujúcich dôveru investorov. Stále by však pretrvávala recesia, a to až dva roky.
Vo štvrtom prípade by sa Francúzsko s Nemeckom dohodli, že súčasná eurozóna je neudržateľná. To by mohlo smerovať k vytvoreniu nového, menšieho a pevnejšie regulovaného menového bloku. Možno predpokladať, že "nové euro" dramaticky posilní a že nový blok bude ťažiť z boomu domáceho dopytu. Ekonomiky, ktoré by boli vylúčené, utrpia prudké oslabenie svojich mien a vážne ekonomické problémy.
