BRATISLAVA - Exekúcie voči Najvyššiemu súdu (NS) SR na základe úspešných antidiskriminačných žalôb sú vecou, ktorej čelí tento súd a ten musí využiť všetky právne prostriedky obrany. Konanie sa ešte neskončilo a hovoriť o nejakej finančnej náhrade pre sudcov, ktorým súd v roku 2010 priznal náhradu ujmy je priskoro, myslí si podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Pripomenula, že so žalobami nesúhlasí ani morálne ani právne. Základom súčasného problému je, že nejaké rozhodnutia sú právoplatné, keď nebola naplno využitá obrana pri rozhodnutiu súdov vo veciach antidiskriminačných žalôb, pripomenula ministerka.
Na Okresnom súde Bratislava I sa v súčasnosti zaoberajú dvoma návrhmi Najvyššieho súdu SR na zastavenie exekúcie voči nemu. Dôvodom je, že dve sudkyne Elena Kováčová a Jana Zemková vymáhajú každá po 100 tisíc eur na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I z novembra 2010. Súd im uznal ako náhradu nemajetkovej ujmy za diskrimináciu po 100 000 eur spolu s ďalšími ôsmimi sudcami. Jeden žiadal ako náhradu symbolické odškodné.
Sudcovia sa cítili „frustrovaní“ pre nižšie platové ohodnotenie v porovnaní so sudcami špeciálneho súdu. Rozsudok sa stal právoplatný vo februári 2011, lebo vtedajší šéf súdu Štefan Harabin nepodal odvolanie. Harabin tvrdí, že sa neodvolal, lebo ústavný súd rozhodol, že išlo o zjavnú platovú diskrimináciu. "Plénum Najvyššieho súdu SR mi neodporúčalo sa odvolať," pripomenul v reakcii. "Podanie odvolania by bolo v rozpore s mojím právnym názorom," dodal.
Súčasné vedenie Najvyššieho súdu SR tvrdí, že bývalý predseda NS SR Štefan Harabin, ktorý bol štatutárnym orgánom NS SR, sa mal v tejto veci odvolať ako správca majetku štátu v zmysle zákona o správe majetku štátu. Predsedníčka Daniela Švecová sa preto minulý týždeň obrátila na generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, aby preskúmal, či vznikli nejaké podozrenia na porušenia zákona o správe štátneho majetku.
Sudcovia podávali pre vysoké ohodnotenie sudcov špeciálneho súdu dva druhy žalôb. Niektorí sudcovia podávali žaloby proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a ďalší sudcovia podávali žaloby proti Najvyššiemu súdu SR. Antidiskriminačnú žalobu podalo vyše 800 sudcov.
O nároku približne 454 sudcov bolo právoplatne rozhodnuté zamietnutím žaloby alebo zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, 180 sudcov vzalo žalobu späť. Proti Slovenskej republike zastúpenej rezortom spravodlivosti právoplatne neuspel nikto, v prospech ministerstva bolo právoplatne meritórne zamietnutých päť žalôb.
