Vzťahy sú žilami vášho domova

(Zdroj: PR)

Pred týždňom som sa s mojou dcérou Ráchel vracal z egyptskej dovolenky. Pri kontrole na letisku sa k sebe zhrčila skupinka Slovákov a už aj nadávali na zlé jedlo, pomalú obsluhu, neumývanie, ale kechlenie špiny špinavou handrou, takmer všade nastrčenú hladnú dlaň obsluhy atď.

Stál som v rade s Maťom zo Svitu a jeho synom Jerrym. Mlčali sme. Boli sme s dovolenkou na 97% spokojní (podotýkam, že som toho po svete čosi pochodil - spal som s batohom aj v "blšačincoch", no užil som si počas komerčných dovoleniek aj luxusné hotely, takže porovnávať som mal s čím). Maličkosti sa vždy nájdu, ide len o to, o čom bude človek rozprávať. Ja verím, že raz začneme váhu prikladať hlavne tomu pozitívnemu a zakorenený model hundrania zo seba nadobro vyplejeme a raz sa tej malosti národa nadobro zbavíme.
S touto témou prepojím ešte jeden príbeh. Napísal mi ho jeden pán ľudský (čo sa u mňa rovná spravodlivý) policajt a ja mu zaň ďakujem.

"Jedného slnečného dňa sne merali rýchlosť, namerane bolo ukrajinské vozidlo. Rýchlosť vysoká, pre normálne zarábajúceho človeka priam likvidačná pokuta. Pán sa zabudol, bol slušný, mal povolenie na pobyt. Hovorím si, že takto si tu hádam cudzinci jazdiť nebudú. Najskôr s ním komunikoval kolega a posunkami mi naznačil, že toto "nie". Hovorím si, však zase len tak ho nenecháme, teda by sme nemali. Sedel som v aute, kolega mi podal doklady, pozrel som si v pase odkiaľ je. Keďže sa o tieto veci zaujímam, nedalo sa mi neopýtať sa, taktne, len tak náznakom, že ako to vidí on a na ktorej strane stoji. Po slovensky hovoril každé piate slovo, ale však sme Slovania, rozumeli sme si. Pán zvesil hlavu, pozrel sa na mňa a hovorí mi: "Viete nestojím ani na jednej strane. Mali sme pekný dom, rodinu, všetko, čo nám zostalo, sme si zobrali v tomto aute (nebolo drahé). Pracujem tu ako doktor, nezarobím veľa, tak sedemsto eur. Snažím sa, ako sa len dá, nie je to ľahké."
Neklamal, za tých viac ako pätnásť rokov vidím, kto je úprimný a kto nie. V tom momente nám s kolegom nabehla husia koza a nehanbím sa za to, že som mal slzy v očiach a na ten jeho smutný pohľad nezabudnem. Rozhodovať o osude človeka, len tak bez mihnutia oka, podľa tabuliek, ktoré si tí hore aj tak ušili svojou ihlou a niťou a ktorému by som tak mal zobrať polku z toho, čo zarobí, asi by som sa nevedel sám na seba pozrieť do zrkadla. Doklady sme mu vrátili, hoc nech nás aj potrestajú, že sme ho neriešili. Vtedy som si uvedomil, aké šťastie máme, že toto nezažívame a nemusíme riešiť. Mám tiež malú dcérku...“

Moje posledné slová? Ďakujem za to, že som sa mohol narodiť na Slovensko, do prenádhernej časti Zeme. Ďakujem, že u nás vládne mier. Ďakujem, že mám rodinu, zdravé deti, prácu. Ďakujem, že som zdravý a stretávam úžasných ľudí. Ďakujem za dovolenku plnú slnka a že sa nám prihodili z drvivej väčšiny pekné veci. Paľko von Dobré veci si všímajko.

Tak aj o týchto témach bude Pavel Hirax Baričák zajtra prednášať v Leviciach, v stredu v Považskej Bystrici a vo štvrtok v Ružomberku a neskôr aj v iných mestách...

Vstupenky na prednášky kúpite na