BERLÍN - Poslednou veľkou bitkou druhej svetovej vojny v Európe boli boje o symbol nacistickej moci - Berlín, ktoré skončili 2. mája 1945 porážkou nemeckých jednotiek. Pritom už pred začatím operácie, 16. apríla, bolo o víťazstve Červenej armády (spolu s poľskou) prakticky rozhodnuté. Tvrdošijný nacistický odpor ale viedol k masakru, ktorý si vyžiadal 80 000 obetí z radov víťazov a 100 000 mŕtvych nemeckých vojakov. Civilistov padlo niekoľko desiatok tisíc.
Nemecké jednotky sa tak zaryto bránili aj preto, že Adolf Hitler nariadil všetkých "zbabelcov" na mieste popraviť. Nacisti povešali a postrieľali aj nemeckých civilistov, ktorí vyvesili biele vlajky. Počas bitky o Berlín taktiež spáchalo samovraždu niekoľko nacistických pohlavárov, vrátane samotného Hitlera, ktorý tak urobil 30. apríla. Deň nato zvolili rovnaký osud pre seba a svojich šesť detí minister propagandy a Hitlerov nástupca Joseph Goebbels a jeho žena Magda.
Výsledok bitky predurčila aj jasná početná prevaha Červenej armády, ktorú spolu s asi 200 000 poľskými vojakmi tvorilo 2,5 milióna mužov. Naproti tomu Nemci disponovali len asi 800 000 vojakmi a približne štvrtinovým počtom tankov a obrnených vozidiel. A aj keď počas bojov Hitler povolal posily zo západného frontu, žiadna z jednotiek nebola schopná sa prebojovať včas na pomoc. Výsledok druhej svetovej vojny v Európe tak bol spečatený.
Napokon, už koncom roka 1944 predstavoval Wehrmacht už iba tieň onej armády, ktorá pár rokov predtým drvila protivníkov taktikou bleskovej vojny. Posledným zúfalým pokusom Hitlera zvrátiť priebeh vojny bola ofenzíva v Ardenách (16. decembra 1944-25. januára 1945), ktorá sa skončila víťazstvom Spojencov, avšak za cenu obrovských strát (asi 90 000 mŕtvych, zranených, zajatých alebo nezvestných).
Medzitým na východnom fronte rástla sila Červenej armády a Sovietsky zväz sa chystal na záverečnú operáciu - preniknúť až k Berlínu a "utnúť sani (netvorovi) hlavu". Najprv 12. januára 1945 začala Moskva Vislansko-oderskú operáciu. O postupe vojsk ruskej armády vtedy denník New York Times napísal, že "z jej bleskovej ofenzívy blednú nemecké ťaženia z roku 1939 v Poľsku a z roku 1940 vo Francúzsku od závisti." Sovieti postupovali denne okolo 50 km a koncom januára stáli na Odre - približne 70 km od Berlína.
Začiatkom marca zastala Červená armáda pri Baltskom mori, čím odrezala po súši Východné Prusko od Nemecka. Vyčistením oblastí východne od Odry a Nisy si Červená armáda zabezpečila priestor pre záverečný útok proti Berlínu. Medzitým boli počas marca a začiatkom apríla doplňované stavy sovietskych vojsk a zásoby.
Otrasné svedectvo Slovákov o druhej svetovej vojne
Prvá fáza dobytia Berlína bola zahájená nadránom 16. apríla mohutnou delostreleckou paľbou na Seelowských výšinách, nazývaných Brána do Berlína, kde ale mali Nemci vybudovanú pevnú obranu. Trvalo štyri dni, než sa ju 1. bieloruskému frontu maršala Žukova s 1. poľskou armádou podarilo prelomiť; hoci oproti Nemcom mali desaťnásobnú prevahu.
Medzitým sa 1. ukrajinský front pod vedením maršala Koneva blížil k Berlínu z juhu a zo severu postupovala k útoku na hlavné mesto Tretej ríše armáda 2. bieloruského frontu maršala Rokossovského. Tesne pred obkľúčením Berlína, ktoré bolo dokončené 24. apríla, sa skončilo bombardovanie mesta britskými jednotkám RAF s lietadlami Mosquito.
Priamy útok na Berlín začal 25. apríla. Do stredu mesta prenikla Červená armáda 29. apríla, keď obsadila ministerstvo vnútra. Deň nato začala útok na ríšsky snem, ktorý od požiaru v roku 1933 síce neslúžil svojmu účelu, ale teraz bol posledným útočiskom nacistov a pre Sovietov mal symbolický význam. Dobytý bol v ten istý deň v neskorých večerných hodinách. Až 2. mája 1945 po tom, čo skoro ráno Sovieti dobyli ríšsku kanceláriu, Nemci v Berlíne kapitulovali.
