Vždy šarmantný a vtipný spisovateľ Boris Filan nie raz v rozhovoroch uviedol, akú má dobrú pamäť, a čo si nezapamätá, to si pripomenie rozsiahlym archívom, ktorý si buduje už desiatky rokov. Čitatelia jeho kníh sa s overením tohto faktu stretávajú najmä pri obrovskom množstve zaujímavých detailov a informácií, ktorými Filan dokáže svoje texty vycifrovať.
Či už ide o reportážne ladenú spisbu, autobiografické ponory alebo sentencie a filozofické reflexie. Jedným z najnáročnejších literárno-žurnalistických žánrov, kde sa uplatňuje hlboká erudícia a široké znalosti problematiky, je písanie stĺpčekov. Vari najznámejším stĺpčekárom v dejinách bol Karel Čapek. Úlohou dobrého stĺpčeka je vypovedať zo všetkých možných zorných uhlov a svojsky zaujímavo o určitom fenoméne, veci, postave, skrátka, o hocičom. To však neznamená krčmovo obtárať. Stĺpček dostal svoj názov podľa formy zalomenia. Dnes, keď už väčšina novín zmenila svoj formát na takzvaný berlínsky a strany sa zmenšili, občas uverejňované stĺpčeky sú už len krátkymi karikatúrami ozajstného autorského umenia. Boris Filan v najnovšej knihe Zabíjačka a iné rozkoše okrem niekoľkých záverečných vyslovene spomienkovo ladených textov a reportážnych presahov perlí kvalitným mokom toho najlepšieho a najgruntovnejšieho šťavnatého stĺpčekárskeho umenia, aké na Slovensku poznáme. Pravda, jeho stĺpčeky by dnes zabrali celé novinové strany. Napriek tomu stále dokáže byť príťažlivý, prekvapovať, prekypovať espritom – a to aj vďaka spomínanej pamäti (internej a externej), množstvu skúseností a znalostí, ale i osobnostnému založeniu.
Za všetky stĺpčeky si stačí pripomenúť jeho rozprávanie o vajci. Bežný rozprávač by bol po piatich riadkoch nudný, Filan sa však vtedy iba rozbieha, aby nám všetko o úžasnom dive sveta porozprával Ab ovo a predsa aj od konca, od stredu, takže po dočítaní sa cítite obohatený, takmer ako kráľ vajcového kráľovstva. Alebo Na nože! – diškurovanie o nesmrteľnosti a formách nožíka, noža a nožisiek a o ich vlastníctve. Tak som si pritom spomenul na masívny vreckový skladací nožík s drevenou rúčkou, ktorý som dostal od rodičov a ktorý mi po vyše tridsiatich rokoch verného spolunažívania ukradli spolu s peňaženkou, dokladmi a kľúčmi priamo spred počítača. Ak ho nájdete... Nuž, aj o pripomenutí si vlastných zážitkov a skúseností je dobrá literatúra. Stĺpček O myšiach a ľuďoch mi pripomenul, aby som ani túto recenziu nepísal príliš dlhú, lebo pri písaní na zdedenej nemeckej klávesnici k počítaču sa občas pomýlim v písmenách s diakritikou a potom sa vraciam k postihnutému miestu v texte za pomoci starej, ale stále funkčnej myši a môže sa mi znovu ozvať úpon na palci a budem musieť po vzore Spomienok starého liekoholika hľadať liečivé mastičky. Našťastie Filanove chutnosti zo Zabíjačky stále v rukách udržím. S jeho textami a prezentovanými názormi možno súhlasiť alebo možno aj nie, ale nemožno spochybniť autorskú fundovanosť. Navyše prinášajú príjemné radostné teplo. Filan vie vytvoriť dôvernú domácku atmosféru aj pri témach, ktoré zdanlivo veľmi nehrejú – ako je státie v nekonečných radoch (Ja rad nerád). Aj napriek prehratým peniazom v kartách (Eso a spotený nos) z knihy srší životný optimizmus. Dúfam, že je nákazlivý.
Ľuboš Svetoň
Ďalšie recenzie aktuálnych kníh nájdete v Knižnej revue 3 (6. februára)!
- reklamná správa -
