BRATISLAVA - Slovenské vysoké školy neočakávajú, že finančná a hospodárska kríza ich pripraví o väčšie počty platiacich poslucháčov diaľkového štúdia. Spoliehajú sa na firmy, ktoré by mohli napríklad skrátený pracovný čas využiť na vzdelávanie zamestnancov.
Predpokladajú tiež, že záujem rozšíriť si vzdelanie, a zvýšiť tak svoje šance na lepšie platenú prácu, bude mať stále dosť ľudí. Vyplynulo to z ankety ČTK medzi rektormi. O znížení školného univerzity zatiaľ neuvažujú.
"Najväčší záujem v externej forme je o spoplatnené štúdium práva a manažmentu, ktorých ukončenie dáva absolventom značnú výhodu na trhu práce," povedal ČTK Ján Pekár, prorektor najväčšej vysokej školy na Slovensku - Univerzity Komenského v Bratislave. Úbytku študentov sa preto neobáva. Podobne reagoval aj viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie a šéf Žilinskej univerzity Ján Bujňák.
Peniaze za externé štúdium mohli verejné vysoké školy vyberať po prvý raz v tomto akademickom roku. Prorektorka Prešovskej univerzity Ivana Cimermanová predpokladá, že záujem o platené štúdium bude približne rovnaký ako vlani, keď však pre zavedenie školného zaznamenali zníženie záujmu.
"Prax môže byť ale taká, že napriek porovnateľnému záujmu, sa v skutočnosti zapíše menej študentov," doplnila. Argumentovala tým, že hospodárska kríza sa v krajine ešte výraznejšie prejaví nie v čase podávania prihlášok, ale v čase zápisov. Opačný názor má rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Mikuláš Látečka, podľa ktorého "hospodárska kríza, vyššia nezamestnanosť a nižší príjem na domácnosť negatívne ovplyvnia počet záujemcov o spoplatnené externé štúdium".
Neočakáva však výrazný pokles. Jeho kolegyňa z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela Beata Kosová tiež pripustila, že môže nastať úbytok študentov. Zároveň však upozornila, že časť ľudí môže voliť externé štúdium ako obranu pred nezamestnanosťou. "Súčasný stav prihlášok zatiaľ o prudkom poklese nevypovedá," doplnila. Oslovení rektori zatiaľ o znížení školného neuvažujú. "Pri jeho kalkulácii sme sa snažili pokryť najnutnejšie náklady," tvrdila Cimermanová.
Bujňák zas tvrdil, že výška školného je v dolnej časti možného rozpätia. Maximálnu sumu školného pre každý študijný smer stanovuje ministerstvo školstva. Prorektor pre vzdelávanie Technickej univerzity v Košiciach Pavel Raschman však prisľúbil, že v prípade potreby využijú možnosť, ktorá umožňuje rektorovi na návrh dekana školné znížiť alebo odpustiť. Podobne sa vyjadrili aj ďalší akademickí funkcionári.
"Najväčší záujem v externej forme je o spoplatnené štúdium práva a manažmentu, ktorých ukončenie dáva absolventom značnú výhodu na trhu práce," povedal ČTK Ján Pekár, prorektor najväčšej vysokej školy na Slovensku - Univerzity Komenského v Bratislave. Úbytku študentov sa preto neobáva. Podobne reagoval aj viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie a šéf Žilinskej univerzity Ján Bujňák.
Peniaze za externé štúdium mohli verejné vysoké školy vyberať po prvý raz v tomto akademickom roku. Prorektorka Prešovskej univerzity Ivana Cimermanová predpokladá, že záujem o platené štúdium bude približne rovnaký ako vlani, keď však pre zavedenie školného zaznamenali zníženie záujmu.
"Prax môže byť ale taká, že napriek porovnateľnému záujmu, sa v skutočnosti zapíše menej študentov," doplnila. Argumentovala tým, že hospodárska kríza sa v krajine ešte výraznejšie prejaví nie v čase podávania prihlášok, ale v čase zápisov. Opačný názor má rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Mikuláš Látečka, podľa ktorého "hospodárska kríza, vyššia nezamestnanosť a nižší príjem na domácnosť negatívne ovplyvnia počet záujemcov o spoplatnené externé štúdium".
Neočakáva však výrazný pokles. Jeho kolegyňa z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela Beata Kosová tiež pripustila, že môže nastať úbytok študentov. Zároveň však upozornila, že časť ľudí môže voliť externé štúdium ako obranu pred nezamestnanosťou. "Súčasný stav prihlášok zatiaľ o prudkom poklese nevypovedá," doplnila. Oslovení rektori zatiaľ o znížení školného neuvažujú. "Pri jeho kalkulácii sme sa snažili pokryť najnutnejšie náklady," tvrdila Cimermanová.
Bujňák zas tvrdil, že výška školného je v dolnej časti možného rozpätia. Maximálnu sumu školného pre každý študijný smer stanovuje ministerstvo školstva. Prorektor pre vzdelávanie Technickej univerzity v Košiciach Pavel Raschman však prisľúbil, že v prípade potreby využijú možnosť, ktorá umožňuje rektorovi na návrh dekana školné znížiť alebo odpustiť. Podobne sa vyjadrili aj ďalší akademickí funkcionári.
