BRATISLAVA - Oživiť filmovú tvorbu, ktorá v poslednom viac ako desaťročí zaznamenala aj pre nedostatok financií útlm, by mal od roku 2010 nový audiovizuálny fond.
Jeho založenie dnes schválil parlament. Do fondu bude prispievať nielen štát, ale aj televízie a ďalší podnikatelia v oblasti audiovízie. Zákon však predpokladá postupné zníženie podielu reklamy vo verejnoprávnej Slovenskej televízii (STV).
"Filmárska obec sa snaží o prijatie tohto zákona, lebo od roku 1990 sa podpora stratila. V roku 2004 bola štátna investícia do pôvodnej tvorby horšia ako v Albánsku," povedal ČTK známy producent Patrik Pašš. Vtedy rozdelili 58,8 milióna Sk (podľa konverzného kurzu 1,9 milióna eur), za čo je možné nakrútiť dva skromnejšie celovečerné filmy. Vlani ministerstvo poskytlo filmárom 115,7 milióna Sk (3,8 milióna eur), zákon by mal balík peňazí zdvojnásobiť.
Zámer ministerstva kultúry, ktoré vedie nominant Smeru-SD Marek Maďarič, však kritizovala poslankyňa Magdaléna Vášáryová z opozičnej SDKÚ-DS. Podľa bývalej herečky sa na zákone podieľala len časť filmárskej obce. Zástupcovia ministerstva priznali, že filmárska obec je nejednotná, pri príprave zákona sa vraj spojila. "Návrh zákona vznikal v širokom spoločenskom konsenze," tvrdil dnes Maďarič. Vášáryovej však poslanci schválili pozmeňovací návrh, na základe ktorého by štát mal do fondu prispievať najmenej rovnakou sumou, akú vyzbiera od podnikateľov.
Norma narazila aj na protesty Fóra pre kreatívny priemysel, ktoré založil telekomunikačný operátor Slovak Telekom spolu s Palace Cinemas a distribučnými spoločnosťami. Návrh považujú za zásah do vlastníckych práv, keďže budú musieť do fondu prispievať, nie však z neho čerpať. Naopak, zákon podporili televízie, ktoré síce budú musieť povinne do fondu posielať peniaze, rozdelia si však časť reklamného koláča, o ktorý postupne príde STV.
Reklama v súčasnosti tvorí tri percentá vysielania STV, ročne jej prináša asi 600 miliónov Sk (19,9 milióna eur). Opozícia dnes kritizovala, že podľa zákona bude podiel reklamy v STV postupne klesať, v roku 2012 až na pol percenta. Ministerstvo tvrdilo, že peniaze STV nebudú chýbať, keďže bude mať viac príjmov z koncesionárskych poplatkov a zmluvy so štátom.
Ročne sa na Slovensku nakrúti najviac desať celovečerných filmov. Na natočenie jedného filmu je potrebných asi 30 miliónov až 50 miliónov Sk (995.800 až 1,6 milióna eur). V súčasnosti filmári dostávajú štátnu podporu cez grantový systém. Filmári opakovane kritizovali rozdeľovanie peňazí, napríklad najviac navštevovaný film, Jakubiskova Bathory, dostala podporu takmer na poslednú chvíľu.
V susednom Česku podobný fond funguje už od roku 1993. Tento rok rozdelí v prepočte viac ako 250 miliónov Sk (8,3 milióna eur). Nakrúcanie filmov podporuje aj Česká televízia, vlani podporila viac než dvadsiatku. Naopak STV vlani koprodukovala jeden hraný film a dva dokumenty. Slovenský film tiež okrem problémov s financovaním stratil svoje zázemie po privatizácii štátnych štúdií na Kolibe.
"Filmárska obec sa snaží o prijatie tohto zákona, lebo od roku 1990 sa podpora stratila. V roku 2004 bola štátna investícia do pôvodnej tvorby horšia ako v Albánsku," povedal ČTK známy producent Patrik Pašš. Vtedy rozdelili 58,8 milióna Sk (podľa konverzného kurzu 1,9 milióna eur), za čo je možné nakrútiť dva skromnejšie celovečerné filmy. Vlani ministerstvo poskytlo filmárom 115,7 milióna Sk (3,8 milióna eur), zákon by mal balík peňazí zdvojnásobiť.
Zámer ministerstva kultúry, ktoré vedie nominant Smeru-SD Marek Maďarič, však kritizovala poslankyňa Magdaléna Vášáryová z opozičnej SDKÚ-DS. Podľa bývalej herečky sa na zákone podieľala len časť filmárskej obce. Zástupcovia ministerstva priznali, že filmárska obec je nejednotná, pri príprave zákona sa vraj spojila. "Návrh zákona vznikal v širokom spoločenskom konsenze," tvrdil dnes Maďarič. Vášáryovej však poslanci schválili pozmeňovací návrh, na základe ktorého by štát mal do fondu prispievať najmenej rovnakou sumou, akú vyzbiera od podnikateľov.
Norma narazila aj na protesty Fóra pre kreatívny priemysel, ktoré založil telekomunikačný operátor Slovak Telekom spolu s Palace Cinemas a distribučnými spoločnosťami. Návrh považujú za zásah do vlastníckych práv, keďže budú musieť do fondu prispievať, nie však z neho čerpať. Naopak, zákon podporili televízie, ktoré síce budú musieť povinne do fondu posielať peniaze, rozdelia si však časť reklamného koláča, o ktorý postupne príde STV.
Reklama v súčasnosti tvorí tri percentá vysielania STV, ročne jej prináša asi 600 miliónov Sk (19,9 milióna eur). Opozícia dnes kritizovala, že podľa zákona bude podiel reklamy v STV postupne klesať, v roku 2012 až na pol percenta. Ministerstvo tvrdilo, že peniaze STV nebudú chýbať, keďže bude mať viac príjmov z koncesionárskych poplatkov a zmluvy so štátom.
Ročne sa na Slovensku nakrúti najviac desať celovečerných filmov. Na natočenie jedného filmu je potrebných asi 30 miliónov až 50 miliónov Sk (995.800 až 1,6 milióna eur). V súčasnosti filmári dostávajú štátnu podporu cez grantový systém. Filmári opakovane kritizovali rozdeľovanie peňazí, napríklad najviac navštevovaný film, Jakubiskova Bathory, dostala podporu takmer na poslednú chvíľu.
V susednom Česku podobný fond funguje už od roku 1993. Tento rok rozdelí v prepočte viac ako 250 miliónov Sk (8,3 milióna eur). Nakrúcanie filmov podporuje aj Česká televízia, vlani podporila viac než dvadsiatku. Naopak STV vlani koprodukovala jeden hraný film a dva dokumenty. Slovenský film tiež okrem problémov s financovaním stratil svoje zázemie po privatizácii štátnych štúdií na Kolibe.
