BRATISLAVA – Už keď sme sa pred niekoľkými týždňami chytali za hlavu po zverejnení rekordnej výšky inflácie, odborníci varovali, že to nie je koniec. A mali pravdu. Podľa čísiel za mesiac marec, ktoré dnes priniesol Štatistický úrad SR, celkový rast cien tovarov a služieb zrýchlil z januárových 8,4 % a februárových 9 % až na 10,4 % a dostal sa tak na dvojciferné číslo. To zasiahlo aj naše peňaženky.
Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac na potraviny a bývanie. „Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania v marci zrýchlilo ako v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, tak aj v oblasti bývania. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpísali výrazne pod celkový nárast a zrýchlenie spotrebiteľských cien v marci 2022,“ poukázala analytička spoločnosti Wood&Company Eva Sadovská.
Oproti marcu išli hore potraviny aj nealkoholické nápoje a to o 11,7 %. Zákazníci v obchodoch platili viac najmä za oleje a tuky (26 %), zeleninu (24,7 %), chlieb a obilniny (14,0 %) a mlieko, syry a vajcia (12,1 %). V praxi to znamená, že kým v marci 2021 sme urobili nákup potravín za 100 eur, v marci 2022 to už bolo takmer 112 eur. V košíkoch sme pritom mali tie isté tovary.
Môže za to pandémia ale aj konflikt na Ukrajine
Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je podľa analytičky viacero. „Producenti uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dopad na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch. Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení – v súvislosti s pandémiou. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom,“ vysvetlila.
Pod zdražovanie sa podpísal aj ďalší faktor v podobe surovinovej krízy, o ktorej sa hovorí už približne rok. „Tá súvisí s nedostatkom surovín a vstupných materiálov potrebných pre ďalšie spracovanie a zasiahla veľkú časť produkcie,“ uviedla Sadovská. Dopyt po surovinách, dlhá čakacia lehota či oneskorená finalizácia mnohých produktov tak na trhu spôsobujú pretlak dopytu nad ponukou, čo má za následok práve zdražovanie. „Globálny nedostatok surovín je ovplyvnený pandémiou COVID-19. Tá už dva roky ovplyvňuje výrobu a systém dodávateľských reťazcov,“ dodala.
Negatívne na ceny vplýva aj konflikt na Ukrajine. Vidieť môžeme zvyšovanie cien ropy, energií a mnohých kľúčových agrokomodít na svetových trhoch, čo sa premietne aj do cien pohonných hmôt a na cenovky tovarov na pultoch v našich obchodoch. „Priemernú infláciu za rok 2022 sme pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine očakávali na úrovni 6 %. Aktuálne sa ale prikláňame k názoru, že tohtoročná inflácia bude ešte vyššia, odhadujeme ju na úrovni 9 – 10 %. Slováci si tak určite aj v nasledujúcich mesiacoch budú priplácať oproti vlaňajšku za potraviny, pohonné látky, energie, ale aj za stavebné materiály,“ vysvetlila analytička.
Pred vyše mesiacom síce vydali slovenskí obchodníci deklaráciu o podržaní marží v prípade vybraných druhov potravín. Ani to však nezabezpečí, že z našich peňaženiek nezoberie každý nákup viac. Takéto podržanie marže je zo strany obchodníkov síce splniteľné, v praxi to ale neznamená, že ceny vybraných druhov potravín sa nebudú meniť. „Ak porastú ceny vstupov, porastie aj cena tovaru na pultoch v obchodoch. A to aj pri nemeniacej sa marže. Inými slovami, ceny vybraných potravín by mali vďaka tejto deklarácii viac-menej kopírovať vývoj cien vstupov,“ podotkla.
Negatívnou správou je aj rast platov. Tie by síce mali ísť hore, ale iba o 6 – 7 %, čo je však v provnaní s nárastom cien výrazne menej. „To v praxi znamená, že väčšina zamestnancov by si mala zo svojich tohtoročných miezd dovoliť v priemere menšie množstvo tovarov a služieb ako vlani. Zdražovanie výraznejšie ale pocítia domácnosti seniorov, ktorým sa v tomto roku valorizovali dôchodky v priemere o 1,3 %, čo je podstatne menej v porovnaní s očakávanou infláciou. Ako pandémiou, tak i výraznejším zdražovaním v krajine sú ohrozené ale aj nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, domácnosti jedného rodiča s deťmi, domácnosti s viacerými deťmi, ale i (a v neposlednom rade) domácnosti so zdravotne znevýhodnenými členmi,“ upozornila.
Rýchle zdražovanie nie je dobrou správou ani pre naše úspory. „Počas predchádzajúcich 5 rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery ako na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch. Priemerný rast cien tovarov a služieb sa v rokoch 2017 až 2021 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 3,2 %. V roku 2022 tomu nebude inak, nakoľko nami očakávaná inflácia spoľahlivo prevýši úrokové miery na bankových účtoch či vkladoch,“ vysvetlila analytička.
