BRATISLAVA – Očkovanie je v plnom prúde, no štáty sa stretávajú s dvomi obrovskými problémami – nie úplne dostatočným záujmom a exspiráciou vakcín. Obrovské množstvo vakcín tak končí v košoch. Lekár Milan Kulkovský však hovorí, že ide o problém Svetovej zdravotníckej organizácie. Podľa jeho slov totiž nezvládla pandémiu!
Na problém končiacej exspirácie vakcín upozornili Zdravotnícke noviny. Nejde problém len Slovenska a okolitých krajín, ale problém je podľa primára považskobystrickej nemocnice Milana Kulkovského na celom svete. „V Česku od začiatku augusta znehodnotili 1594 dávok. V Poľsku bolo zlikvidovaných 73 000 dávok. V Severnej Karolíne, teda len v jednom štáte USA, končí expirácia približne 800 000 dávkam. Ak si poviete, že mohli byť použité napríklad v Afrike, tak podľa údajov WHO expirovalo v Afrike k 9. augustu približne 469 868 dávok od rôznych výrobcov,“ upozornil Kulkovský.
Archívne VIDEO To, ako bude vyzerať tretia vlna, rozhodnú nezaočkovaní ľudia vo veku nad 50 rokov, uviedol Heger
Ako dodal, mnohé krajiny vyčkávajú na to, či budú môcť dať najohrozenejším skupinám obyvateľstva, prípadne celej populácii tzv. booster vakcínu. Ide o tretiu dávku tej istej vakcíny, aká bola danému človeku už podaná. Krajiny tak čakajú na impulz, že ak ľudia o tretiu dávku prejavia záujem, budú ich môcť zaočkovať. Ten však zatiaľ nechodí.
Naša šikovnosť sa nám vyplatila
Podľa Kulkovského WHO na začiatku pandémie, ešte na jar 2020 neodporučila ľuďom, aby nosili rúška, z ich pohľadu to údajne nebolo potrebné. „Ako sa neskôr ukázalo, mýlili sa, alebo lepšie povedané, boli viac solidárni vo svojich doporučeniach, ako rozumní. Keďže bol nedostatok rúšok, radšej ich nosenie neschvaľovali. “Nevoňalo” im ani odporúčať kryť si ústa a nos alternatívnymi formami ochrany,“ konštatoval.
Následne poukázal na to, ako Slováci v prípade nedostatku rúšok sa vynašli a rúška sa naučili šiť zo a tie následne predávali či rozdávali. „Netajím sa názorom, že WHO pandémiu nezvládla. Pochybila opakovane. Možno by stačilo použiť občas sedliacky rozum,“ napísal svoj názor.
WHO to nezvládla
Ako následne dodal, WHO na jednej strane tvrdí, že ohrozené skupiny obyvateľstva by mali dostať tzv. booster dávku, no na druhej strane jej riaditeľ vyzýva krajiny, aby s tým radšej ešte počkali. A to z dôvodu, že podľa jeho slov by malo byť prioritou zvýšenie zaočkovanosti v krajinách, kde podali vakcínu len malému percentu obyvateľstva. S tým Kulkovský súhlasí, poukazuje však na veľké ale.
„No prečo by sme mali ohrozovať seba, zatiaľ čo budeme kľačať na kolenách a prosiť niektoré krajiny, aby presvedčili svojich obyvateľov, nech sa dajú zaočkovať. Vráťme sa na úvod môjho príspevku. Vo svete expirujú milióny dávok…ak máme organizáciu pôsobiacu na celom svete, nie je hádzanie vakcín do koša jej zlyhaním? Občas mi ich konanie pripomína známe memečko s modlivkami. “Idzem? Nejdzem?”,“ pýta sa s tým, že ak nedávno položil v uzavretej skupine na sociálnej sieti zdravotníkom otázku, či by mali záujem o tretiu dávku vakcíny, viacerí odpovedali kladne. A s Kulkovským na čele.
Záujem u zdravotníkov je
Ako dodal, druhú dávku dostal pred pol rokom a keďže očakáva, že už čoskovo bude opäť v kontakte s infekčnými pacientmi, posilňovaciu dávku by ocenil „Maximalizácia ochrany najviac exponovaných je dôležitá nie len z hľadiska ochrany ich zdravia. Potrebujeme ich v nemocniciach. Pri lôžkach pacientov. Už teraz nás je žalostne málo. Práceneschopnosť môže byť o mesiac-dva faktor, pre ktorý skolabujú jednotlivé oddelenia. Vzhľadom k očakávanému priebehu pandémie na Slovensku mala byť booster dávka už schválená,“ poukázal Kulkovský a ako príklad uviedol Česko.
Tam sa už podľa jeho slov prebudili a je presvedčený o tom, že by booster dávka mala byť už schválená aj na Slovensku. A to minimálne pre rovnaké skupiny, ako to zaviedli v Česku. Najviac ohrození sú u našich susedov podľa Kulkovského seniori, občania umiestnení v centrách sociálnych služieb či domovoch dôchodcov, pacienti s extrémnou obezitou, či zdravotníci a zamestnanci v sociálnych službách. Okrem toho by do zoznamu rizikových skupín pridal aj zložky záchranného systému a interval by skrátil z ôsmych mesiacov od druhej dávky na pol roka.
„Dokedy chceme čakať? Kým bude neskoro? Nediskutujme o povinnom očkovaní, čím zbytočne zvyšujeme voči nemu odpor, ale dajme možnosť chrániť sa tým, ktorí to chcú,“ uzavrel.
