BRATISLAVA - Pôst je obdobie, v ktorom sa človek úplne alebo čiastočne vzdáva jedla a iných pôžitkov a väčšinou je nábožensky motivovaný. Najväčší kresťanský pôst je 40 dní pred Veľkou Nocou. Dodržiavajú ho ľudia aj dnes? Aký trest vás čaká, ak pôst nedodržíte? Tieto, ale aj ďalšie otázky sme sa spýtali rímskokatolíckeho kňaza a hovorcu Konferencie biskupov na Slovensku, Martina Kramaru.
Čo sa s kresťanského hľadiska berie ako viac? Vianoce alebo Veľká noc? Kedy a prečo je pôst podstatnejší?
- Najväčším kresťanským sviatkom je slávnosť Kristovho zmŕtvychvstania, Veľkonočná nedeľa. Pred Veľkou nocou máme prípravné 40-dňové pôstne obdobie. Podobné prípravné obdobie - Advent - je aj pred Vianocami: je to čas radostného očakávania narodenia Spasiteľa. Väčší dôraz na pôst sa však kladie pred Veľkou nocou.
Ako cirkev vníma barbarské zvyky na Veľkú noc akými sú šibanie a polievanie žien?
- Tieto zvyky nemajú náboženský, ale ľudový charakter. Vnímame ich ako súčasť ľudových tradícií.
Sú nejaké zvyky v pôste, okrem jedla, ktoré by sa mali dodržiavať?
- Kresťania sa tiež majú zdržiavať hlučných zábav. Odporúčané sú skutky sebazáporu, pôst, modlitba a dávanie almužny chudobným.
Aký trest hrozí za nedodržanie pôstu, ak som kresťan a čo naopak, ak nie som kresťan?
- Pôst viaže len veriacich. Katolíci zachovávajú najprísnejší pôst na Popolcovú stredu a na Veľký piatok. Majú sa vtedy zdržiavať akéhokoľvek mäsitého pokrmu, a len trikrát za deň si niečo zajesť. Tradične sa hovorí: raz dosýta, dva razy do polosýta. Bezmäsitý pôst v tieto dva dni viaže všetkých veriacich od 14 rokov do konca života. Prísne pravidlo jedného sýteho a dvoch polosýtych jedál však viaže len od 18. do 60. roku života. Za nedodržanie pôstu nie sú stanovené tresty. Je to vec svedomia každého veriaceho. Ak niekto pôst úmyselne porušil, mal by si spytovať svedomie a zájsť na svätú spoveď.
Ak sú chorí ľudia, berie sa to ako výnimka pri pôste?
- Samozrejme. Vážne chorí, diabetici a tehotné ženy z dôvodu zdravotných obmedzení môžu, samozrejme, jesť viackrát za deň bez obmedzenia.
Prečo sa Popolcová streda volá Popolcová streda?
- Popolcovou stredou začíname Pôstne obdobie. Symbolicky sú práve v tento deň kresťania pri bohoslužbách značení popolom na čelo. Kňaz im pritom vraví: "Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš" a "Kajajte sa a verte evanjeliu". Popol používaný na tento účel zvyčajne pochádza z ratolestí, ktoré sa doniesli do chrámu na Kvetnú nedeľu (rok predtým) a po sviatkoch boli spálené.
Čo je Zelený štvrtok?
- Na Zelený štvrtok si Cirkev pripomína ustanovenie svätej omše a sviatosti kňazstva. Je to deň, kedy Ježiš Kristus s apoštolmi slávil Poslednú večeru. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Na Zelený štvrtok okrem toho prestávajú zvoniť zvony - ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Pri večernej bohoslužbe je tiež známy zvyk umývania nôh - tak ako ich Ježiš umyl svojim apoštolom.
Podľa čoho dostal svoj názov?
- Názov "zelený" sa nepoužíva univerzálne, ale iba v niektorých oblastiach. Sú jazyky, ktoré namiesto toho používajú výraz "Veľký" alebo "Svätý" štvrtok. U nás daný názov podľa niektorých vysvetlení súvisí s bylinami, ktoré Židia jedávali na Veľkonočné sviatky. Iné zdôvodnenia poukazujú na Getsemanskú záhradu, kam sa Kristus pobral s apoštolmi po Poslednej večeri. Tam napokon zostal opustený, pretože všetci zaspali: túto okolnosť v kostoloch na Zelený štvrtok večer symbolizuje otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Zelený štvrtok mladí ľudia poňali trochu inak - spájajú si ho s užívaním marihuany. Ako vy vnímate takýto zvyk?
K tomu môžem povedať len toľko, že nielen na Zelený štvrtok (s ktorým to nemá nič spoločné), ale ani ďalších 364 dní v roku by som mladým užívanie marihuany neodporúčal.
Prečo a ako vznikol pôst, kedy bola prvá zmienka na našom územi?
- V Učení Dvanástich apoštolov zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 - 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2 - 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením, 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh a podobne.
Čo sa jedla týka, ako kňazi komunikovali pôst pred 100-200 rokmi?
- Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry). Terajšie predpisy týkajúce sa pôstu a postenia sa boli zavedené v roku 1966 apoštolskou konštitúciou Poenitemini.
