BRATISLAVA - Slovenská republika sa od dnešného dňa ujíma rotujúceho predsedníctva v Rade Európskej únie, ktoré na druhý polrok 2016 preberá od Holandska.
Pri tejto príležitosti pricestovali vo štvrtok na Slovensko členovia Európskej komisie (EK) na čele s jej predsedom Jeanom-Claudom Junckerom, ktorí dnes v Bratislave budú rokovať s členmi slovenskej vlády. Takéto zasadnutie EK tradične sprevádza úvod každého predsedníctva. Historicky prvé slovenské predsedníctvo prichádza v čase, keď EÚ stojí pred bezprecedentnými výzvami v podobe rozhodnutia britských občanov o vystúpení Spojeného kráľovstva z únie, migračnej krízy vyvíjajúcej tlak na jednotu schengenského priestoru, či bezpečnostných otázok po teroristických útokoch v Paríži a Bruseli.
Program slovenského predsedníctva, ktorý vláda SR schválila vo štvrtok, obsahuje štyri priority: hospodársky silnú Európu, moderný jednotný trh EÚ, migráciu a globálne angažovanú Európu. "Na predsedníctvo sme pripravení organizačne, technicky. Verím, že o tom všetkých presvedčíme," vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Rada EÚ patrí medzi hlavné inštitúcie Európskej únie. Jej úlohou je formovanie európskej legislatívy spolu s Európskym parlamentom, ako aj koordinácia medzi členmi EÚ v jednotlivých rezortoch, napríklad pri spoločnej zahraničnej či bezpečnostnej politike. V rade sú zastúpené členské štáty, ktoré sa na jej čele striedajú každých šesť mesiacov. Predsedajúca krajina vedie zasadnutia na všetkých úrovniach rady a má za úlohu okrem iného hľadať kompromisy v dôležitých otázkach i navonok zastupovať členské štáty voči ďalším inštitúciám únie ako EK a EP.
Pellegrini sa zameral na kybernetickú bezpečnosť
Odstraňovanie prekážok v elektronickom obchode (e-Commerce), digitalizovanie verejných služieb či kybernetická bezpečnosť. To sú hlavné priority nového úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho (Smer-SD) v rámci slovenského predsedníctva. "Prioritou bude tiež zabezpečenie cezhraničnej prenosnosti on-line služieb poskytujúcich obsah na jednotnom trhu. Chceme dať občanom a podnikateľom možnosť slobodného pohybu v digitálnom priestore a zároveň umožniť dátam voľný pohyb ako piatu slobodu v rámci celého vnútorného trhu EÚ," avizoval Pellegrini.
Ako predsedajúca krajina budeme mať podľa neho možnosť podrobnejšie rozvinúť koncept digitálnej ekonomiky podporujúcej mikrospoločnosti, malé a stredné podniky s cieľom odstránenia zbytočných legislatívnych a administratívnych bariér najmä pre startupy a inovatívne firmy. Hovoriť sa bude aj o úprave pravidiel pre telekomunikačný sektor, konkrétne o legislatívnom návrhu na uvoľnenie frekvenčného pásma 700 MHz pre služby mobilného broadbandu či o odstraňovaní veľkoobchodných poplatkov za roaming.
V oblasti eurofondov plánuje slovenské predsedníctvo reflektovať na nedávnu reformu politiky súdržnosti EÚ, vyhodnotí prínos nových prvkov a povedie diskusiu o možnostiach ďalšieho zvyšovania pridanej hodnoty európskych fondov po roku 2020. Nakoľko sú tieto fondy dôležitým faktorom rastu ekonomiky, bude sa slovenské predsedníctvo usilovať o udržanie významnej pozície politiky súdržnosti. Využívanie eurofondov by malo byť rýchle, efektívne, jednoduché a prispievať k rozvoju a rastu regiónov EÚ. "Našou ambíciou je zamerať sa na udržanie pozície politiky súdržnosti ako hlavnej investičnej politiky EÚ, ktorá generuje jasnú európsku pridanú hodnotu. V tomto kontexte budeme diskutovať o ďalšom zlepšovaní tejto politiky," dodal Pellegrini.
Gajdoš očakáva vysoké úsilie a nasadenie
Ministerstvo obrany dnes plnými vojenskými poctami slávnostne otvorilo slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie. Šéf rezortu obrany Peter Gajdoš zároveň profesionálnym vojakom a zamestnancom predstavil priority ministerstva obrany a pripravenosť na ich zabezpečenie. "Som presvedčený, že rezort obrany je k dnešnému dňu plne pripravený na splnenie úloh, ktoré vyplývajú Slovenskej republike z pozície predsedníckej krajiny. Tým však naša snaha a úsilie nekončí, práve naopak. Výkon predsedníctva bude od nás vyžadovať zvýšené úsilie a nasadenie, aby sme zvládli všetky úlohy nevyhnutné pre jeho úspešný priebeh," uviedol Gajdoš.
Medzi najväčšie výzvy patrí organizácia predsedníckych podujatí a aktivít na Slovensku i v Bruseli, intenzívnejšie zapojenie sa do vývoja agendy Európskej únie, vrátane flexibilného uchopenia neplánovaných tém a aktívnejšia prezentácia európskych tém doma i v zahraničí. "V rezorte už máme skúsenosti s prípravou veľkých podujatí, ako bolo napríklad rokovanie ministrov obrany a Vojenského výboru NATO. Predsedníctvo v Rade Európskej únie však nie je jednorazové podujatie, ale kontinuálna zodpovednosť za sériu aktivít, ktorá potrvá šesť mesiacov. Svojím charakterom je preto bezprecedentnou skúsenosťou a unikátnou príležitosťou ako pre Slovenskú republiku, tak aj pre rezort obrany. Môžeme predstaviť napríklad aj naše vojenské zariadenia a spôsobilosti, na ktoré sme hrdí," zdôraznil minister.
Príprava na predsedníctvo v Rade EÚ sa odvíjala od priorít, ktoré boli zadefinované už v roku 2014 a stali sa súčasťou národného programu predsedníctva. "Počas nasledujúcich mesiacov budeme tiež významným spôsobom prispievať k realizácii predsedníctva aj na národnej úrovni. Budeme zabezpečovať dopravu ministerských delegácií, podieľať sa na bezpečnostných opatreniach počas rokovaní na najvyššej úrovni, ako aj na príprave vybraných podujatí rezortu zahraničných vecí," dodal Gajdoš.
Ozbrojené sily SR tiež vyčlenia na obdobie slovenského predsedníctva v Rade EÚ do 200 vojakov pre Policajný zbor SR. Okrem toho sú ďalší vojaci vyčlenení ako vodiči pre zabezpečenie presunov delegácií a Vojenská polícia bude podieľať aj na zabezpečení ochrany VIP osôb a ďalších akciách. Informovala o tom hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková.
Fico sa opät stretol s Junckerom
Migrácia, budúcnosť Európskej únie, bratislavský summit, brexit, ale aj program slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie boli hlavnými témami dnešného bilaterálneho stretnutia predsedu vlády Roberta Fica a predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, ktorý je od štvrtka v súvislosti s predsedníctvom v Bratislave. Obaja sa zhodli, že ich stretnutie bolo mimoriadne otvorené, ale zároveň vecné a obsahovo bohaté.
„Ak teda pripúšťame, že migrácia a brexit budú významne ovplyvňovať slovenské predsedníctvo, dovoľte mi, aby som zdôraznil, že Vláda SR chce byť čestným sprostredkovateľom,“ vyhlásil Fico s tým, že za našu úlohu ako predsedníckej krajiny považuje čo najrýchlejšie implementovať veci, na ktorých sa všetci zhodli a vytvoriť dostatočný priestor na diskusiu pri témach, na ktoré sú rôzne názory. „Možnože aj na nižších úrovniach ako Európskej rady,“ dodal premiér.
Za veci, na ktorých je zhoda, označil napríklad iniciatívu „Back to Schengen“ či uvedenie do života Pohraničnej a pobrežnej stráže. „Pri témach, ktoré nás rozdeľujú, chceme vytvoriť priestor na diskusiu, nechceme prehlbovať rozdiely v EÚ. Chceme vytvoriť taký priestor na výmenu názorov, aký bude potrebný,“ zopakoval Fico. Pokiaľ ide konkrétne o migráciu, premiér chce, aby členské štáty mohli prichádzať s vlastnými iniciatívami a ako príklad uviedol spoluprácu s Rakúskom v tábore v Gabčíkove. Myslí si, že pružnosť štátov by sa mohla prejaviť aj vo vzťahu k Frontexu.
Pokiaľ ide o bratislavský neformálny summit, premiér zdôraznil, že myšlienka neformálne sa porozprávať o politikách únie vznikla ešte pred brexitom. Zároveň uviedol, že táto schôdzka 27 lídrov EÚ bude „jedným z vrcholov slovenského predsedníctva“. Podotkol, že na summit sa chceme pripravovať aj v spolupráci s európskymi inštitúciami. „Nemôžeme si dovoliť improvizovanú diskusiu bez toho, aby sme dokázali formulovať síce neformálne, ale konkrétne závery,“ dodal Fico s tým, že má pocit, že akoby sa od summitu očakávali dva extrémy. Jeden je, že si lídri povedia, že všetko funguje v poriadku a ide sa ďalej. Druhým extrémom podľa šéfa slovenskej exekutívy je, ak niekto očakáva reformy takéto rozsahu, že by prišlo k otvoreniu zmlúv. „Nemáme žiadny záujem na takýchto radikálnych krokoch, ale nemyslíme si, že by bolo správne skonštatovať, že všetko je v poriadku,“ dodal Fico.
Jean-Claude Juncker potvrdil, že s Ficom mal otvorenú a úprimnú diskusiu. O programe nášho predsedníctva povedal, že je „v plnom súlade s tým, či si stanovila Európska komisia vo svojom pracovnom programe“. Povzbudil a ocenil záujem Slovenska pracovať na zlepšení menovej, bankovej a energetickej únie ako aj na zlepšení fungovania jednotného trhu. ,,Utečenecká kríza je o niečo zložitejšia téma v tejto krajine, ale obaja sa snažíme zúžiť rozdiely, ktoré panujú. Vkladáme to najväčšie úsilie do zblíženia,“ povedal Juncker s tým, že Slovensko aj Komisia sa napríklad zhodujú na rýchlej implementácii pohraničnej stráže.
Šéf Komisie si myslí, že predsedníctvo je dôvodom na hrdosť a verí, že bude obrovským úspechom, keďže vie, koľko sme sa na to pripravovali. „Zdá sa mi, že na takú malú krajinu ako je Slovensko sú to mimoriadne závažné témy. Urobili sme všetko preto, aby sme boli pripravení a prebehlo to úspešne,“ vyjadril nádej Fico. Zároveň sa poďakoval Junckerovi za vynikajúcu spoluprácu. „Vnímam ho ako priateľa Slovenskej republiky,“ dodal Fico.
Predseda komisie Jean-Claude Juncker pricestoval s komisármi na Slovensko už vo štvrtok. Prijal ich prezident Andrej Kiska. Na adresu hlavy štátu sa Juncker vyjadril, že je to Európan nielen hlavou, ale aj srdcom. Neskôr Junckera čakal príhovor na Bratislavskom hrade s premiérom Robertom Ficom. Dnes rokujú eurokomisári so slovenskou vládou.
Bez rovnováhy medzi štátnymi a európskymi inštitúciami to nepôde, tvrdí Fico
Spolupráca v rámci Visegrádskej štvorky (V4) je jedinečná a má svoje hlboké hodnoty."Nám na tejto spolupráci regionálneho charakteru veľmi záleží a budeme určite pokračovať aj ďalej, pokiaľ ide o tento formát, a budeme ho prehlbovať, pretože pre regionálnu spoluprácu má obrovský význam," povedal dnes po stretnutí s predsedom Európskej komisie premiér Robert Fico.
"Je celkom pochopiteľné, že v rámci formátu V4 hovoríme o spoločných európskych témach. Dokonca, hoci to môže vyvolávať aj negatívne reakcie, sa snažíme koordinovať svoje postoje tam, kde je to možné a kde to vyhovuje všetkým štyrom členským štátom," odpovedal ďalej Fico na otázku, či existuje snaha V4 vrátiť moc z európskych inštitúcií členským štátom.
Podľa Fica ide o "veľké nepochopenie, ak niekto hovorí, že je tu záujem oslabovať inštitúcie EÚ a posilňovať za každú cenu postavenie členských štátov". Premiér dodal, že medzi právomocami európskych inštitúcií a členských štátov musí byť rovnováha. "Nemôže dominovať ani jedna, ani druhá strana. Pokiaľ ide o slovenské predsedníctvo, budeme veľmi jasne presadzovať, že aj summit, ktorý má byť predovšetkým výmenou názorov medzi premiérmi a hlavami štátov dvadsaťsedmičky, musí byť pripravený v spolupráci s európskymi inštitúciami. Som za rovnováhu, nie som za žiadne krajnosti," dodal Fico.
Prioritami bude aj optimalizácia regulácie a nedostupnosť liekov
Úlohy predsedníckej krajiny v Európskej únii sa dotknú aj Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) ako liekovej agentúry v SR. Bude zodpovedať za vedenie rokovaní výborov Európskej liekovej agentúry (EMA) či riaditeľov liekových agentúr EÚ. Od júla do decembra 2016 sa pod hlavičkou ŠÚKL bude konať sedem tzv. prezidentských zasadnutí.
Pôjde o stretnutia riaditeľov liekových agentúr a odborných pracovných skupín. Očakáva sa, že do Bratislavy tak pricestuje takmer 500 zahraničných delegátov. Prioritou ŠÚKL bude najmä optimalizácia regulačných procesov a riešenie témy nedostupnosti liekov. Pozornosť jej venovalo aj predchádzajúce holandské predsedníctvo.
"Ako nosnú tému stretnutia riaditeľov liekových agentúr sme navrhli telematics – optimalizáciu IT procesov a ich harmonizáciu, keďže v súčasnosti máme na európskej úrovni v procese viacero projektov, ktoré by po zavedení do praxe mali viesť k zjednodušeniu postupov pri registrácii liekov či klinického skúšania," uviedol riaditeľ ŠÚKL Ján Mazag, ktorý bude viesť rokovanie riaditeľov. Informovala o tom hovorkyňa ústavu Valéria Pernišová.
Danko a podpredsedovia NR SR prijali kolégium EK
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko dnes spolu s podpredsedami Bélom Bugárom, Andrejom Hrnčiarom a Martinom Glváčom prijal v bratislavskej Redute kolégium Európskej komisie na čele s jej predsedom Jeanom-Claudeom Junckerom. Ako ďalej informovala hovorkyňa predsedu parlamentu Eva Kliská, cieľom návštevy bolo položiť potrebný základ pre konštruktívne partnerstvo medzi NR SR a EK počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
"Máme možnosť sa stretnúť v momente, keď Slovensko preberá akúsi pomyselnú štafetu a po prvýkrát budeme predsedať Európskej únii. Je to pre Slovensko, pre nás všetkých obrovská výzva a zodpovednosť, ktorú si uvedomujeme a na ktorú sa už dlhodobo a dôsledne pripravujeme," uviedol šéf NR SR. Danko zároveň partnerov informoval, že národná rada v rámci parlamentnej dimenzie slovenského predsedníctva pripravila sedem rozsiahlych medziparlamentných podujatí, ktoré budú venované spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, stabilite a hospodárskej koordinácii, ako aj energetickej únii.
"Európska únia stojí na dejinnej križovatke. Po britskom referende si musíme zodpovedať otázku, kam a ako ďalej. Mali by sme to privítať ako výzvu, ale aj šancu na vážnu diskusiu o zmenách. Predstava o tom, čo ponúkneme našej verejnosti, musí byť výsledkom diskusie všetkých 27 členských štátov, ktoré zostávajú v EÚ a nie iných formátov," dodal predseda NR SR.
