BRATISLAVA - Sovietsky zväz sa usiloval o uskladnenie jadrových hlavíc na území Československej socialistickej republiky (ČSSR) už v 60. rokoch. Boli vybudované tri špeciálne sklady. Prvé dva sklady obsadili špeciálne sovietske jednotky v apríli 1969 a tretí vo februári 1970.
V odpovedi na otázku, či motiváciou útoku na ČSSR v roku 1968 mohlo byť aj úsilie Sovietskeho zväzu dostať na naše územie svoje jadrové zbrane, to uviedol samostatný vedecký pracovník Vojenského historického ústavu (VHÚ) Michal Štefanský.
"Sklady boli postavené na československé náklady a slúžili pre prípad vojny pre vojská Strednej skupiny Sovietskej armády v Československu a pre čs. vojská vyčlenené do zväzku Varšavskej zmluvy, tzv. československý front. Dohoda o skladoch bola podpísaná na 10 rokov," dodal s tým, že do týchto skladov československí vojaci prístup nemali.
Neskôr, v 80. rokoch, boli v ČSSR rozmiestnene raketové jednotky Sovietskej armády s raketami stredného doletu. "Raketové jednotky boli stiahnuté v rámci odsunu Sovietskej armády z Československa. A sklady na uloženie jadrových hlavíc našla čs. parlamentná delegácia v čase odsunu vojsk už prázdne," poznamenal Štefanský.
Pre TASR potvrdil aj informácie zverejnené portálom aktualne.sk, podľa ktorých na československé územie v roku 1968 reálne nevstúpili vojská Nemeckej demokratickej republiky (NDR). "Český politik Alois Indra pred vojenskou intervenciou požiadal sovietskeho lídra Leonida Brežneva, aby vojská NDR nevstúpili na územie ČSSR z dôvodu, aby vstup nemeckých vojsk nepripomínal okupáciu z roku 1939. Vojská NDR zostali pred hranicami ČSSR, na územie Čiech sa dostali len nepočetné prieskumné jednotky, ktoré postupovali so Sovietskou armádou," konštatoval Štefanský.
Vojská rozmiestnené v Rakúsku a Spolkovej republike Nemecko (SRN) boli podľa neho vojenskou intervenciou prekvapené a reagovali stiahnutím sa z blízkosti československej hranice, aby vylúčili akékoľvek stretnutie s intervenčnými jednotkami v Československu. "Po intervencii vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy sa americké vojská umiestnené v SRN stiahli 50. km od československých hraníc, aby nedošlo ani k náhodnému stretnutiu so sovietskymi vojskami. Nepočetné rakúske jednotky sa tiež stiahli od československých hraníc z obáv pred náhodným konfliktom," dodáva.
Samotné Československo nemalo šancu invázii odporovať. "Na územie Slovenska bolo v prvej fáze vojenskej invázie nasadených 48.055 sovietskych, 10.372 maďarských vojakov a bulharský pluk o sile 1.000 vojakov. Vojenské útvary na Slovensku mali okolo 1.600 vojakov, slabo vyzbrojených. Hlavné vojenské sily československej armády sa nachádzali pozdĺž hraníc so SRN a Rakúskom. Velenie československej armády krátko po polnoci 21. augusta vydalo rozkaz, aby sa čs. jednotky nepostavili postupujúcim inváznym jednotkám na odpor, ale aby im poskytli prípadnú pomoc," uzatvára Štefanský.
