BRATISLAVA – Ponuka demisie zo strany ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nominantka Smeru-SD) bola podľa publicistu Juraja Hrabka len politickým gestom nesúhlasu so stiahnutím zdravotníckej reformy z parlamentu.
„Demisia sa neponúka, ale podáva, ak je myslená vážne. A podáva sa prezidentovi a nie predsedovi vlády,“ upozornil na to v diskusii na Tablet TV Hrabko. Stiahnutie vládneho návrhu z rokovania parlamentu podľa Hrabka znamená v tomto volebnom období koniec snáh o presadenie stratifikácie nemocníc. „Ministerka túto situáciu politicky nezvládla a minister je v prvom rade politik. Ak je odborník, je to dobre, ale v prvom rade musí vedieť robiť politické kroky,“ povedal.
„Zo strany Smeru-SD nebola ochota takéto niečo podporiť a skutočne by to bolo zneužiteľné v predvolebnej kampani,“ tvrdí Hrabko. „Ak sa majú niektoré nemocnice rušiť, a aj s tým stratifikácia počíta, aj keď sa často tvrdí opak, treba takéto reformné kroky urobiť na začiatku volebného obdobia. Aby bolo možné počas volebného obdobia opraviť chyby a doladiť reformu,“ dodal.
Vládna koalícia na sklonku volebného obdobia nenašla dostatok politickej vôle na spustenie zdravotníckej reformy, dokázala sa však zjednotiť pri hlasovaní o návrhu štátneho rozpočtu. „Z politického hľadiska je dobre, že bol rozpočet schválený. Koalícia ukázala, že sa ešte dokáže na niektorých veciach dohodnúť, a je to vždy lepšie, ako keby sme mali byť v rozpočtovom provizóriu. A pre vládnu koalíciu by neschválenie štátneho rozpočtu pred voľbami znamenalo politický výbuch,“ poznamenal Hrabko.
Slovensko nedosiahne vyrovnané hospodárenie
Slovensku sa v tomto roku nepodarí dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Deficit verejných financií má dosiahnuť 0,68 % hrubého domáceho produktu (HDP). V budúcom roku by mal schodok klesnúť na úroveň 0,49 % HDP. Vyrovnané hospodárenie by malo byť od roku 2021. Rozpočet však počíta s poklesom úrovne verejného dlhu v budúcom roku tesne pod hranicu 50 % HDP (49,9 %). Do roku 2020 sa bude dlh ďalej znižovať, a to k úrovni okolo 45 % HDP.
„Vyrovnaný rozpočet sme mali sľúbený už viackrát, ale vždy sa iba sľubovalo. Mňa neprekvapilo, že to nebolo dodržané ani tento rok. Ale vnímam aj vyjadrenia rozpočtovej rady, že to, čo je naplánované, je neudržateľné. A deficit bude vyšší,“ upozornil Hrabko.
Obe mimoriadne schôdze parlamentu neuspeli
Obe mimoriadne schôdze parlamentu, opozičná, zameraná na prerokovanie odsunutých návrhov zákonov v prvom čítaní, aj iniciatíva Smeru-SD na schválenie uznesenia o presunutí slovenského investičného zlata z Veľkej Británie na Slovensko, neuspeli. V prvom prípade vládna koalícia nepodporila schválenie programu schôdze, v druhom prípade síce Národná rada (NR) SR napokon rokovala, ale v čase hlasovania o uznesení nebola uznášaniaschopná.
„Očakávalo sa, že koalícia nepodporí schválenie programu, lebo si to môže dovoliť, a tak je napísaný zákon. Neurobila by to prvýkrát. A v minulosti to robili vtedajšej opozícii aj tí poslanci, ktorí sú dnes v mimovládnych stranách,“ poznamenal Hrabko. Viac ho prekvapilo, že Smer-SD nedokázal presadiť svoje uznesenie o zlate. „To sa dá chápať ako prehra Smeru,“ povedal.
Do parlamentu kandiduje 24 strán a jedna koalícia
Na margo piatkového rokovania Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Hrabko povedal, že jej úlohou je preveriť, či sú v poriadku formálne náležitosti podaných kandidátnych listín. „Úlohou volebnej komisie je skontrolovať kandidátne listiny, či sú v súlade so zákonom. Ak nájde nejaký nesúlad, vyzve stranu, aby ho odstránila. Ak tak neurobí, bude strana vyškrtnutá z volebnej súťaže a v takom prípade sa môže odvolať na súd. Súd potom definitívne rozhodne a volebná komisia je povinná rešpektovať názor súdu,“ konštatoval Hrabko.
Na margo kandidatúry 24 strán a jednej koalície Hrabko poznamenal, že niektoré subjekty si radšej ako spojenie v koalícii vybrali kandidatúru na listine volebnej strany. „Na rozdiel od koalície PS-Spolu, ktorá na vstup do NR SR musí prekročiť sedem percent, strane OĽaNO-NOVA-KÚ-Zmena zdola na to stačí päť percent,“ uviedol Hrabko príklad.
Prezidentka Čaputová medzi najvplyvnejšími ľuďmi v Európe
Spravodajský server Politico zaradil prezidentku SR Zuzanu Čaputovú medzi 28 najvplyvnejších ľudí v Európe. Podľa Hrabka je slovenská prezidentka na takéto ocenenie ešte krátko vo funkcii, aj tak je však pre Slovensko cenné, že ho dostala. „Som rád, že je na tom 28. mieste medzi vplyvnými európskymi politikmi, a je dobre, keď sa v tomto svetle o Slovensku hovorí,“ uzavrel Hrabko.
