HEJCE - Najväčšia letecká katastrofa vracajúcich sa vojakov z misie KFOR v Kosove otriasla Slovenskom. Presne pred 9 rokmi pri nešťastí zahynulo 42 pasažierov. Boli medzi nimi vojaci a členovia posádky. Haváriu prežil iba vojak Martin Farkaš. Starosta obce Kechnec, ktorá sa nachádza blízko pri Hejciach, nám prezradil, že keby záchranári zasiahli rýchlejšie a boli lepšie pripravení, teraz mohlo žiť oveľa viac ľudí! Na miesto tragédie prišiel medzi prvými. To, čo uvidel, ho šokovalo.
Z lietadla, ktoré po páde zachvátil požiar, ostala len časť kabíny, zadná časť trupu a obhorené rozptýlené trosky. Telesné pozostatky obetí nešťastia boli v okruhu približne 100 metrov.
„To, čo som tam videl, bola hrôza. Telá vojakov boli povešané po stromoch. Nech nás pán Boh opatruje, keď by mali niekoho zachraňovať takí záchranári, ktorí boli vtedy na mieste činu,“ šokuje starosta obce Kechnec Jozef Konkoly.
Kechnec sa nachádza južne od Košíc, blízko maďarských hraníc a neďaleko obce Hejce. Starosta sa ihneď na miesto tragédie vybral a strávil tam niekoľko hodín. V treskúcej zime, keď bolo okolo mínus 16 stupňov, pomáhal so záchranou. Žena mu v ten večer volala až 17-krát. Bála sa, čo sa stalo.
Starosta Konkoly dokonca priznal, že volal na ministerstvo obrany, ktoré má hovor nahratý, ale nechce ho zverejniť. Naznačil, že sa ho úrady snažili zastrašiť. Podľa jeho slov mali záchranári konať oveľa rýchlejšie. Zachránili by tým oveľa viac životov.
V záveroch vyšetrovacieho spisu je málo informácií o postupe záchranárov, keď dorazili na miesto tragédie. „Skupina PPZS dorazila na miesto leteckej udalosti v čase o 23.30 h UTC. Priestor dopadu lietadla bol známy a zabezpečený záchrannými zložkami z Maďarskej republiky. Keďže priestor bol zabezpečený maďarskou stranou, skupina PPZS čakala na ďalšie pokyny,“ píše sa v ňom.
Spomína sa tam, že pátrači mali nevyhovujúce vybavenie. „Celková doba pátracej akcie bola 11 hodín 12 minút. Spojenie bolo zabezpečené služobným mobilným telefónom a rádiovými prostriedkami skupiny PPZS. Osobné rádiostanice Motorola nevyhovujú potrebám členov skupiny PPZS z dôvodu malého dosahu v členitom teréne (spojenie bez vizuálneho kontaktu nebolo možné nadviazať). Pri teplotách pod -10 °C sa zimný výstroj skupiny PPZS javil ako nevyhovujúci (obuv aj oblečenie). Činnosť pozemnej pátracej a záchrannej skupiny nemala priamy vplyv na vznik a priebeh leteckej nehody,“ konštatuje záverečná správa.
Vyšetrovanie mal pod palcom vtedajší náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík. Na miesto dorazil hneď skoro ráno. Stojí si za tým, že záchranári robili, čo mohli. „Okamžite vzlietol vrtuľník, ale nebolo tam, kde pristáť. Terén bol pre pristátie absolútne neprípustný. Sám som tam dorazil v terénnom džípe a keď sme sa pošmykli, auto zišlo až desať metrov dozadu a narazilo do ďalšieho za nami. Sami si teda viete predstaviť, aký to bol terén,“ povedal nám Ľubomír Bulík.
Pripustil však, že chýbajúce podrobné informácie o záchrane pozostalých vo vyšetrovacom spise, vytvárajú priestor na špekulácie. „Čo by bolo keby, to už teraz nezistíme. No ubezpečujem, že záchranári spravili, čo mohli. V noci bolo až mínus 18 stupňov. Rozhodnúť o živote mohlo aj pätnásť minút, ale naozaj nechcem živiť žiadne špekulácie,“ tvrdí Bulík s tým, že to bola živelná záchranná akcia, kde pomáhali ako mohli aj maďarskí kolegovia.
Ministerstvo zdravotníctva na otázky, či mohli byť záchranári lepšie vybavení, neodpovedali. „Takýmito informáciami nedisponuje, preto sa k tomu nebudeme vyjadrovať,“ a odkázali nás na exministra Zajaca.
Z letiska v kosovskej Prištine odštartovalo 19. januára 2006 o 17.15 h SEČ vojenské lietadlo so slovenskými príslušníkmi kontingentu KFOR a nabralo smer letu do Košíc, kde malo pristáť o 19.40 h. Slovenské vojenské lietadlo AN-24 havarovalo na severe Maďarska. Maďarskí letoví dispečeri stratili radarový kontakt so strojom krátko po 19.30 h. Lietadlo spadlo a začalo horieť neďaleko slovenských hraníc pri maďarskej obci Hejce. Záchranné jednotky vtedy našli jednu osobu, ktorá prežila haváriu stroja. Išlo o vojaka nadporučíka Martina Farkaša.