MOSKVA - Jelizaveta Michajlovová žije v drevenici 300 kilometrov od Moskvy a cíti sa v úplne rovnakej pasci núteného exilu, ktorému rodina čelila počas takzvaného veľkého teroru Josifa Stalina. Potom, čo jej otec skončil vo väzenskom tábore - gulagu, napísala agentúra Reuters.
Historik o čistkách, pri ktorých popravili 50-tisíc ľudí: Veľký teror, zabíjalo sa každú noc
Sedemdesiatdvaročná žena patrí ku zmenšujúcej sa skupine zhruba 1500 penzistov, ktorým sa hovorí "Deti gulagu" a ktorým vláda po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sľúbila bývanie v rodných mestách ich rodín. Ale ani po tridsiatich rokoch sa ničoho nedočkali.
Michajlovová sa narodila v exile v Moldavskej sovietskej republike po tom, čo jej otca z Moskvy vykázali ako "nepriateľa ľudu". Držali ju tam sovietske reštrikcie voľného pohybu ľudí. Neskôr však predala byt a podarilo sa jej vrátiť do Ruska. Peniaze z predaja stačili, aby kúpila jednoduchú drevenicu neďaleko železničnej dráhy, päť hodín jazdy od Moskvy. Žije v nej s dvoma dospelými dcérami, pričom majú mesačnú penziu v prepočte 220 dolárov (cca 180 eur).
V zime si kúri drevom, netečie im teplá voda a majú slabý mobilný signál. Než zomrela, žila s nimi a prežívala dlhý boj za návrat do Moskvy aj jej staršia sestra Lenina. "Je mi veľmi ľúto, že sa nedožila, aby to videla (návrat do ruskej metropoly). Naozaj to ľutujem. Je možné, že jej zdravie sa nevedelo vysporiadať so súčasnými podmienkami, v ktorých žijeme," zverila sa Michajlovová, ktorá po prvýkrát stretla svojho otca, keď sa vrátil z druhého pobytu v táboroch. Vtedy mala osem rokov.
S tým, ako sa počty "detí gulagu" zmenšovali, ich neutešená situácia sa javila ako stratený prípad. Až do roku 2019, kedy Michajlovovej a ďalším dvom starším ženám dal za pravdu ruský ústavný súd. Ten zhiadol nepodstatnými chyby v ich žiadostiach a rozhodol, že na bývanie v Moskve majú nárok. Navyše odkázal vláde, aby ich žiadosti o bývanie, a tiež podobné požiadavky ostatných, vybavila urýchlene.
Žiadosť Michajlovovej totiž zdržal skorší rozsudok moskovského súdu, ktorý vyniesol verdikt, podľa ktorého bol z Moskvy vyhnaný iba jej otec. Uviedol, že matka mohla v meste zostať sama a porodiť Jelizavetu bez neho. Osud žiadosti Michajlovovej aj mnohých ďalších však zostáva nejasný. Pritom online petície podpísané 80-tisíc Rusmi a viac než 100 verejnými osobnosťami naliehajú na vládu, aby zasiahla.
Kritici upozorňujú, že návrh vládneho zákona, ktorý má rešpektovať rozhodnutie ústavného súdu, neodstraňuje byrokratické prekážky, ktoré by mohli nechať žiadateľa o bývanie čakať ďalších tridsať rokov.
Mimovládne organizácie a právnici preto navrhli konkurenčný zákon, ktorý by podľa nich urýchlil vybavovanie žiadostí. Zákonodarcovia majú v parlamente tento mesiac oba zákony prerokovať a vybrať z nich jeden. Michajlovová bude rozhodovanie starostlivo sledovať. "Nie sme tam, kde by sme chceli byť, a ani tam, kde by sme mali byť. Je to exil," podotkla.
