Sobota, 18. november 2017. Meniny má Eugen, zajtra Alžbeta.

Analytik varuje pred referendami: O budúcnosti môžu rozhodnúť neinformovaní a menej vzdelaní!

Analytik Jan Kovář
Analytik Jan Kovář
30.06.2016 06:00

BRATISLAVA - Britské referendum o vystúpení z EÚ zatriaslo celou Európou. Čo bude teraz ďalej a aký to bude mať dopad na Úniu či Slovensko? V rozhovore pre Topky hovorí analytik inštitútu Evropské hodnoty Jan Kovář o tom, že európske spoločenstvo sa otriasa v základoch a je potrebné s tým niečo robiť. Ale akým smerom sa má EÚ vybrať a hrozí, že referendá budú rozhodovať nevzdelaní a neinformovaní voliči?


Prekvapili Vás výsledky referenda?

Áno aj nie. Čakal som veľmi tesný výsledok, čo sa tiež potvrdilo. Bolo veľmi ťažké predpovedať, na ktorú stranu sa nakoniec voliči vo väčšine priklonia. Pri uzavretí volebných miestností som však očakával skôr víťazstvo Remain, preto ráno pre mňa bol výsledok prekvapením.

Médiá prinášajú správy, že hlavné tváre Brexitu ako Boris Johnson a Nigel Farage nevedia, čo ďalej. Čo bude teraz ďalej?

Jasné je to, že sa bude najmenej tri mesiace čakať na aktiváciu článku 50 Zmluvy a až potom začnú rokovania o vystúpení a budúcej podobe dohody medzi EÚ a VB (Veľká Británia – pozn. red.). Trochu to až vyzerá, že napr. Boris Johnson neveril vo víťazstvo Leave a teraz nevie, ako s ním naložiť. Čakám polarizačné dopady na britskú politickú scénu a rozkol v mainstreamových politických stranách. UKIP sa bude musieť z tematiky EÚ pravdepodobne presunúť do ešte viac proti-imigračnej a krajne pravicovej pozície.

Do akej miery hrozí rozpad EÚ? Je to reálne?

Úplný rozpad EÚ by som nepredpokladal, na to je existencia jednotného trhu príliš dôležitá pre väčšinu členských štátov, podnikov v nich aj mnohých ľudí. Očakával by som však posilnenie odstredivých tendencií a volanie po referendách o členstve v EÚ v ďalších členských štátoch. týchto referend sa v budúcnosti môžeme aj v niektorých krajinách dočkať. Možno tiež referend o vstupe do eurozóny, teda skôr výnimky z tejto povinnosti alebo referend o výnimku z migračnej a azylovej politiky EÚ.

Čaká Európanov ekonomická kríza?

Obávam sa, že výsledok referenda a následná ekonomická neistota vo VB aj EÚ môžu viesť k zhoršeniu situácie na finančných trhoch, situácia s dôverou s dlhopismi členských štátov mimo eurozóny aj v nej a teda potenciál pre návrat ekonomickej krízy.

Čo konkrétne znamená Brexit pre Slovákov a Čechov?

Pre Slovákov a Čechov pracujúcich vo VB to teraz neznamená prakticky nič. Ich situácia by sa zmenila až po vystúpení a to v nadväznosti na podobu budúcej dohody medzi EÚ a VB. Potom sa samozrejme, nech už dohoda bude akákoľvek, ich situácia zhorší. Nemožno však predpovedať, či len mierne, alebo zásadne. To bude záležať na konkrétnej podobe dohody.

Všeobecne pre ČR a SR to bude znamenať posilnenie hlasov volajúcich po vypísaní referenda o vystúpení z EÚ a posilnenie krajných politických subjektov. Tiež to znamená stratu dobrého spojenca v rámci EÚ.

Čo rozhodlo referendum – prečo sa približne 17 miliónov Britov rozhodlo hlasovať za vystúpenie z EÚ?

Rozhodli hlavne otázky týkajúce sa migrácie, ako tej v rámci EÚ (teda presnejšie voľného pohybu pracovnej sily), tak tej z tretích krajín. Ďalšou kľúčovou témou bola globalizácia a jej sociálne dopady na menej kvalifikovaných a menej vzdelaných ľudí. Úlohu tiež zohrali platby EÚ do únijného rozpočtu a hlavne ich alokácie na domáce politické otázky (práve do zdravotníctva), čo sa hneď po referende ukázalo ako lživý argument. Hlasovalo sa aj proti budovaniu európskeho superštátu. Zaujímavé je dodať, že VB má z migračnej a azylovej politiky EÚ výnimku, a tak sa môže zúčastniť iba tej legislatívy, ktorá sa jej pozdáva.   

Prekvapilo Vás, že za odchod z Únie hlasovali najmä starší ľudia?

Nie, neprekvapilo, často je strach z migrácie a dopadov globalizácie, čo boli dôležité aspekty kampane, väčší u starších ľudí ako u mladších generácií. Predsa len len mladí ľudia zároveň viac ocenia možnosť voľne cestovať a jednoduchšie študovať v zahraničí, ako staršie generácie a tiež platí, že ich kontakty so zvyškom Európy, teda občanov iných štátov, a s inými kultúrami sú intenzívnejšie.

Dajú sa nazvať títo ľudia hanlivo ako napríklad nevzdelanci či spiatočníci, ktorí nostalgicky túžia po starých dobrých časoch?

Nemožno ich označiť priamo takto, ale ukazuje sa, že proti zotrvaniu hlasovali predovšetkým ľudia z nižším vzdelaním, kvalifikáciou a z nižších príjmových skupín. A tiež ľudia, ktorí mali nižšiu informovanosť o EÚ. Bohužiaľ tak platí cynické vyhlásenie, že tí s kratšou budúcnosťou pred sebou rozhodli o životoch s dlhšou budúcnosťou.

Zástancovia za vystúpenie z EÚ používali častokrát polopravdy či zavádzanie. Ich hlavný slogan bol, že si berú krajinu späť do vlastných rúk. Naozaj bol Londýn v područí Bruselu?

Nie nebol a žiaden členský štát nie je v područí Bruseli. EÚ je tvorená členskými štátmi, ktoré sú stále najdôležitejšími aktérmi integračného procesu. Zároveň je dobré pripomenúť, že suverenita samostatných členských štátov je pravdepodobne mimo EÚ než v jej rámci. Efekty globalizácie jednoducho do veľkej miery znamenajú, že spoločne sme silnejší a dôležitejší ako rozdelene.

Môže takáto lživá kampaň nejakým spôsobom ovplyvniť výsledky referend? Budú ľudia viac poučení?

Obávam sa, že nie. Pri podobných referendách platí, že akokoľvek sa obe strany snažia, niekedy aj manipulatívne, presvedčiť voličov, aby sa priklonili na jednu stranu, tak jedna zo strán kampane klame a manipuluje viac, čo potom dostáva druhú stranu do nevýhody a defenzívy, lebo tá sa musí rozhodnúť, či povedie svoju kampaň, alebo bude reagovať na oponenta. Zároveň platí, že menej informovaní voliči jednoduchšie podliehajú nepravdám a manipuláciám, lebo im proste veria ako faktom, a to budú vždy politici v kampani zneužívať, pretože im ide predovšetkým o to, získať hlasy pre svoje stanovisko.

Ako je to s migráciou na Ostrovoch? Kradnú prisťahovalci aj zo strednej Európy prácu tamojším alebo je to mýtus?

Často robia prácu, ktorí Briti za daný plat nie sú ochotní robiť. Ťažko možno teda povedať, že kradnú prácu občanom VB, pretože ak by danú prácu robili Briti, veľká časť služieb a tovaru tam produkovaných by bola drahšia, a to by nezaplatil nikto iný ako Briti. Zároveň štatistiky ukazujú, že občania narodení mimo VB majú vyššiu zamestnanosť než občania narodení na ostrovoch, takže ani s rozoberaním sociálnych dávok to nie je úplne tak neslávne.

Aké argumenty zástancov vystúpenia boli opodstatnené?

Popravde ich všetky nepoznám, väčšina tých, čo som videl, bola veľmi manipulatívna. Pravdou bolo, že je potreba dostať EÚ bližšie k občanom, ale tento argument nehral veľkú úlohu. Opodstatnené bolo tiež, že mimo EÚ si bude môcť VB uzatvárať vlastné obchodné zmluvy s tretími krajinami. Len sa musíme opýtať, či bude v lepšej pozícii ako v rámci EÚ a či dosiahne lepšie výsledky pri týchto vyjednávaniach.

Má šancu na úspech petícia, ktorá požaduje zopakovanie referenda o vystúpení z EÚ?

Nemyslím si, že má príliš veľkú šancu na úspech. Myslím, že referendum sa opakovať nebude. Možno by mohlo mať šancu, až ju podpíše viac ľudí, než hlasovalo pre brexit, a to za predpokladu, že budú všetky podpisy overené.

Podľa Google-u Briti začali masívne vyhľadávať otázku Čo je EÚ. Vedeli vôbec o čom hlasujú bežní občania?

Obávam sa, že hlasovanie, ako už som spomenul vyššie, bolo o EÚ iba čiastočne. Do veľkej miery išlo o sociálne vplyvy globalizácie, migrácie, kde má EÚ výnimku a tiež o voľný pohyb osôb v rámci EÚ, ktorý veľmi pravdepodobne bude súčasťou aj budúcej dohody medzi EÚ a VB. Občania teda hlasovali skôr na základe emócií a strachu, než na základe racionálnych argumentov.

Prepočítal sa David Cameron, keď vyhlasoval referendum?

Myslím, že áno a že vyhlásením referenda sa dostal do lose-lose situácie. V prípade Remain by sa rozdrobila Konzervatívna strana, v prípade Leave by došlo k oslabeniu VB a potenciálne jej drobeniu (pozri Škótsko). Myslím, že Cameron bol dlho presvedčený, že referendum nemôže prehrať.

O čo mu išlo jeho vypísaním?

Dúfal, že získa premiérske kreslo, ale predovšetkým v pozitívny efekt na zjednotenie strany, teda oslabenie euroskeptického krídla Toryovcov (Konzervatívnej strany – pozn. red.).

Častokrát je počuť slovné spojenie „diktát Bruselu“ – do akej miery diktuje Britom, ale aj iným štátom politiku či zákony?

Brusel legislatívu sám o sebe diktovať nemôže, lebo každý legislatívny a nelegislatívny návrh musí byť schválený členskými štátmi. Nie zakaždým síce jednomyseľne, ale vždy značnou väčšinou. Toto tvrdenie o diktáte Bruselu používajú politici hlavne preto, aby nepopulárnu legislatívu, ktorú by doma neschválili a schválili ju v rámci EÚ, mohli napadnúť a tváriť sa, že proti nej bojovali. Veľmi často ide teda o tento typ alibizmu, keď EÚ je obetný baránok, na ktorého sa zvedie všetko, čo pred občanmi nie je po chuti. Naopak veci, ktoré sú populárne a prichádzajú z Bruselu sú predávané ako zásluha tých istých politikov z členských štátov.

Komu nahrá Brexit z geopolitického hľadiska, hovorí sa o Putinovom Rusku – prečo?

No tak Rusku si jednoznačne praje skôr rozdelenú než jednotnú Európu. Bezpochyby aspoň čo sa týka strednej a východnej Európy by rado praktizovalo politiku rozdeľ a panuj, ktorú možno lepšie aplikovať na rozdelenú Európu. Putinove kruhy podľa mňa tajne dúfajú, že EÚ sa po referende začne ešte viac drobiť. Geopoliticky zároveň nahráva brexit a prípadné následné oslabovanie EÚ Číne.

Akú potrebuje Únia reformu, aby z nej bol funkčný projekt?

Únia potrebuje väčšiu reflexiu v zmysle posudzovania dosahu toho, čo robí na občanov členských štátov, teda predovšetkým na to, ako tieto veci budú prijímané. To však nie je len v moci EÚ a jej inštitúcií, lebo ako som povedal vyššie, kľúčovú úlohu hrajú národní politici a to, akým spôsobom vyjednávania v EÚ doma "predávajú". Ak používajú EÚ ako obetného baránka, je jasné, že animozita proti "Bruselu" sa bude prehlbovať. V neposlednom rade je EÚ sprostredkovaná médiami na národnej úrovni, a niektoré médiá mnoho únijných otázok prekrúcajú a dodávajú občanom to, čo chcú počuť, a teda to, čo sa bude predávať.

Je treba viac integrácie či naopak menej, resp. v ktorých oblastiach viac a v ktorých menej?

V súčasnosti bude veľmi ťažké tlačiť integráciu do väčšej hĺbky napriek názoru občanov v členských štátoch. Obávam sa však, že napríklad v rámci Schengenu, migrácie, azylu, ochrany hraníc, policajnej a justičnej spolupráce je integráciu treba prehĺbiť. Podobným prípadom je otázka fiškálnej politiky, najmenej medzi členskými štátmi EÚ. Východiskom by mala byť viacrýchlostná Európa, kde sa rôzne členské štáty budú zapájať do jednotlivých iniciatív v rôznej miere. To z toho dôvodu, že nemožno teraz tlačiť integráciu vpred bez ohľadu na vnímanie občanov. Nemyslím si, že existuje oblasť, kde by bolo potrebnej menej integrácie, žiadna mne teraz nenapadá. Mohlo by sa však viac tlačiť na posilnenie úlohy národných parlamentov a dôslednú aplikáciu princípu subsidiarity.

Jan Kovář

Analytik varuje pred referendami:

Analytik inštitútu Evropské hodnoty. Pôsobí tiež ako výskumný pracovník Ústavu medzinárodných vzťahov. Na katedre International Relations a European Studies Metropolitnej univerzity Praha prednáša o rôznych aspektoch európskej integrácie. Zaoberá sa teémami ako Brexit, rokovania v inštitúciách , mechanizmy fungovania inštitúcií EÚ a ich reformy, Európsky parlament, europoslanci, voľby do EP a vnútorná bezpečnosť EÚ.


Galéria

Analytik Jan Kovář

Nástroje k článku



ZDROJ: TMZ
FOTO: Archív Jan Kovář

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články