BRATISLAVA - Euroval, dlhová kríza či krach eura - tieto spojenia patrili v roku 2011 k tým najskloňovanejším. I keď mnohí dúfali v priaznivý vývoj ekonomiky, nestalo sa tak. Ba čo viac, po bankrote Grécka sa objavili správy o tom, že vo finančnej tiesni sa nachádzajú aj ďalšie európske krajiny.
Tento rok sa predstavitelia Európskej únie schádzali ako na bežiacom páse. Všetky rokovania sa niesli v rovnakom duchu - ako vyriešiť dlhovú krízu, v ktorej sa eurozóna ocitla. Jej spúšťačom bolo vyhlásenie štátneho bankrotu Grécka ešte v roku 2010, keď si od Medzinárodného menového fondu (MMF) muselo požičať vyše sto miliárd eur.
Na opačnej strane sa ocitlo Estónsko, ktoré spoločnú európsku menu prijalo len tento rok. Mnohí odborníci krajinu s 1,3 mil. obyvateľov vďaka vyrovnanému rozpočtu a nízkemu verejnému dlhu označujú za "baltského tigra". Za príklad zdravej ekonomiky však rozhodne nemožno považovať Maďarsko. Náš južný sused nielenže nedokáže udržať svoje verejné financie na uzde, dôveru Bruselu stráca aj v oblasti politiky. Vláda Viktora Orbána totiž viacerými krokmi, medzi ktoré patrí napríklad schválenie kontroverzného mediálneho zákona či udeľovanie dvojitého občianstva, vyvolala v Európe ale aj v USA nevôľu. Keďže však Maďarsko nie je členom eurozóny, na Budapešť nie je vyvíjaný až taký tlak ako na krachujúce Grécko.
Už dlho finančnými trhmi nelomcovala taká neistota ako práve v roku 2011. Tie znepokojuje plnenie, či skôr neplnenie úsporných programov v zadĺžených krajinách, ku ktorým sa medzičasom pridalo aj Portugalsko, Španielsko a Írsko. Neochota plniť požiadavky tzv. Trojky, čiže Európskej centrálnej banky (ECB), Európskej komisie (EK) a MMF si vyžiadala pád vlád vo viacerých krajinách. Po írskom premiérovi Brianovi Cowenovi prišiel o svoj post aj jeho portugalský náprotivok José Socrates. V októbri nastalo politické zemetrasenie aj na Slovensku. Kvôli neochote strany SaS podieľať sa na schválení eurovalu, ktorý už predtým prešiel vo všetkých členských štátoch eurozóny, sa musela porúčať aj Iveta Radičová. Slováci tak k volebným urnám budú môcť prísť už 10. marca 2012.
Koncom októbra sa v Bruseli konal summit, ktorý potvrdil, že jediným možným riešením, ako sa dostať z krízy, je riadený bankrot Grécka. Krajine odpísali polovicu dlhu voči súkromným veriteľom. Okrem toho sa rozhodlo aj o posilnení finančného záchranného mechanizmu. Politici si však uvedomovali, že zďaleka nemajú vyhraté.
Poslednou tohtoročnou snahou o záchranu eurozóny bolo stretnutie európskych lídrov z 8. decembra. To však príliš svetla do riešenia problému neprinieslo. Naopak, vyostrili sa spory medzi Veľkou Britániou a ťahúňmi európskej ekonomiky - Nemeckom a Francúzskom. Britský premiér David Cameron sa totiž vyjadril, že bude vetovať akúkoľvek dohodu členov EÚ, ktorá nebude v záujme jeho krajiny. Niektoré európske banky už preto začali snovať plány pre prípad, že by naozaj došlo k rozpadu eurozóny. Tento fakt sa odrazil aj na samotnom kurze eura, ktoré sa po summite ocitlo na desaťročnom minime.
Odborníci sa v posledných týždňoch predbiehajú v predpovediach o tom, aká budúcnosť čaká spoločnú európsku menu. Viacerí sa zhodujú, že rozpad je neodvratný a nezabráni mu ani záchranný balík, ktorý v Bruseli koncom roka schválili.
