BRATISLAVA - Scenáristka a spisovateľka Hana Lasicová prišla v júli 2021 o svojho otca, herca Milana Lasicu. Po tom, čo skolaboval v divadle, stihla sa tam dopraviť a hneď vraj vedela, že sa ho už oživiť nepodarí. Práve otcova smrť spôsobila, že sa prvýkrát po 10 rokoch naozaj rozplakala. A na tento zážitok dodnes nezabúda a neustále si ho pripomína.
Hana Lasicová je už známa nielen ako dcéra známych rodičov, herečky a političky Magdy Vášáryovej a herca Milana Lasicu, ale aj ako spisovateľka a scenáristka. Podieľala sa na scenároch k viacerým seriálom, spolupracovala napríklad na markizáckych Oteckoch. Podľa jej knihy bol zas natočený film Slúžka.
Ako sa vyjadrila v podcaste Pohofka, práve otec ju v písaní dosť podporoval. „Až teraz si to uvedomujem, aké je to dôležité pre dievča, keď ten otec za ním stojí,” povedala.
Moderátorka však neobišla ani tú najsmutnejšiu tému. V júli 2021 totiž Hanu zastihol telefonát od jej matky, že otec skolaboval v divadle. „Bola som v Modre akurát na nejakom teambuildingu alebo čo. Mama mi volala, ale vtedy otec ešte žil. Ja som utekala do divadla, prišla som tam a akurát vtedy odchádzal lekár,” zaspomínala si.
Hoci už ubehlo takmer 20 mesiacov, tieto momenty sa jej stále občas vynárajú v mysli. „Na to človek nikdy nezabudne. Stále to prežívam, akurát aj teraz som na to myslela, presne tie slová, ako som si hovorila... Ja som vedela okamžite, pritom ho oživovali dlho, ale ja som vedela okamžite, že to už sa nepodarí. Nejako som to tušila a bolo to veľmi zvláštne,” priznala brunetka.
Napriek tomu, že to bolo bolestné, je veľmi rada, že stihla prísť do divadla a byť pri ňom. „To bolo pre mňa asi veľmi dobré. Inak sa s tým zmieruje, keď si to človek musí tak naplno prežiť, tú emóciu, lebo keď to nevidí – lebo ja som to videla, tú smrť – tak aj inak sa stavia k tomu pohrebu, môže to celé všelijako vytesňovať. Ale keď je toho účastný, tak to sa nedá vôbec nijako vytesniť a musí sa s tým človek popasovať, všetkým si musí prejsť a bolo pre mňa naozaj ťažké to spracovať,” priblížila Hana svoje pocity.
Dokonca prezradila, že práve otcova smrť v nej spustila iné emočné prežívanie. „Po tom, ako sa to stalo a prechádzala som si takými veľkými emóciami, uvedomila som si, že som žila v takej uzavretej emočnej rovnováhe a to tiež nie je dobre. Predtým, než otec zomrel, som asi desať rokov vôbec neplakala a vôbec mi to nechýbalo,” priznala mama dvoch dcér s tým, že aktuálne sa už plačom ventiluje pomerne často.
