VIEDEŇ/PRAHA - Bola arcivojvodkyňou rakúskou, kráľovnou uhorskou a manželkou cisára Svätej ríše rímskej. Mária Terézia, ktorá vládla v habsburskej monarchii v rokoch 1740-1780, bola konzervatívna reformátorka. Zaviedla sériu reforiem vrátane povinnej školskej dochádzky, hoci zásadnejšie zmeny zaviedol až jej syn Jozef II. Dokonca aj jej najväčší protivník, pruský kráľ Fridrich Veľký, po jej smrti priznal, že "robila svojmu trónu a rodu česť". V súlade mnohých historikov náleží Márii Terézii, ktorá sa narodila pred 300 rokmi, 13. mája 1717, čestný titul Magna Mater Austriae, Veľká matka Rakúska.
Mária Terézia, ktorá bola za mlada dievčaťom plným života, sa postupom času stala stelesnením dôstojnej a majestátnej panovníčky. Vo svojej ríši zaviedla jednotnú menu, nový systém daní, zreformovala správu, systém mier a váh, súdnictva a školstva a podporovala aj rozvoj priemyslu. Dvaja z jej synov, Jozef II. a Leopold II., po nej zasadli na rakúsky trón, najmladšia dcéra Mária Antoinetta sa vydala za francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. a počas revolúcie bola v roku 1793 popravená gilotínou. Niekedy ju prezývali "svokra Európy".
Práve za Márie Terézie bola v roku 1773 zavedená vzdelávacia povinnosť v podobe povinnej výučby detí od 6 do 12 rokov, bol zavedený toliar a bankocetle, prvé papierové peniaze. Zaviedla aj kontribúciu na vydržiavanie armády, založila vojenskú akadémiu vo Viedni, v rámci finančných reforiem stanovila potrebnú daň z príjmu či daň z hlavy. Zaviedla sčítanie ľudi, spracovaním tereziánskeho katastrfu previerku držby pôdy, majetku i stavu dobytka. Súčasťou reforiem bolo napríklad aj budovanie cestnej siete, vznikol nový poštový poriadok, modernizovala sa krajská správa. K aktívnemu reformnému prelomu ale došlo až počas vlády jej syna Jozef II. (1780-1790), ktorý zaviedol napríklad patent o zrušení nevoľníctva alebo tolerančný patent.
Mária Terézia bola povahou vľúdna a láskavá, presvedčením ale veľmi konzervatívna, úplne oddaná katolicizmu. Základom všetkého jej bola pevná viera vo svojom božskom poslaní a predurčenosť. Sklon k náboženskej tolerancii jej bol cudzí, s tým musel prísť až jej syn. Tmavou škvrnou na Máriinom vládnutí je niekoľko vĺn prenasledovania židovského obyvateľstva, ktoré obvinila z kolaborácie s bavorským vládcom a pruskými vojskami. V roku 1758 Mária Terézia prikázala Židom nosiť zvláštne označenie. Až na konci svojej vlády potom napríklad len ľahko upravila pravidlá mučenia, a to v čase, keď v iných krajinách bolo už dávno zrušené.
Cisárovná nebola vo vojenskej politike príliš úspešná, od počiatku ale čelila Prusku, Bavorsku a Francúzsku, štátom, ktoré neuznali plnú legitimitu jej vlády a viedli s Rakúskom vojny. Vo vojne o rakúske dedičstvo (1740-1748) prišla o veľkú časť Sliezska, štátnu pokladnicu vyčerpala aj sedemročná vojna (1756-1763), po ktorej Mária Terézia definitívne rezignovala na Sliezsko a Kladsko. Na druhej strane dokázala napokon nadviazať alianciu s Francúzskom.
Mária Terézia, celým menom Mária Terézia Valpurga Amália Kristína, sa narodila vo Viedni ako najstaršia dcéra Karola VI. a Alžbety Kristíny Brunšvickej. V mladosti oslňovala aristokratov, učencov i svojich poddaných vznešenou postavou s bohatými svetlými vlasmi. Písalo sa o nej ako o jednom z najkrajších zjavov Európy. Milovala plesy, vášnivo rada jazdila na koni a bola hudobne nadaná. Od mladosti ju vychovávali jezuiti. Okrem hlavného predmetu náboženstva sa učila dejiny, latinčinu, francúzštinu a nemčinu. Rada mala aj kreslenie, tanec a hudbu.
Osemnásťročná Mária Terézia sa vo februári 1736 vo Viedni vydala za neskoršieho rímskeho cisára Františka Štefana Lotrinského. Porodila mu dokopy až šestnásť detí (jedenásť dcér a piatich synov, dvanásť z nich sa dožilo dospelosti). Sama šťastne vyhlasovala: "Človek nemá detí nikdy dosť. V tomto ohľade som nenásytná." O manželovi, ktorý zomrel ako 56-ročný v auguste 1765, raz napísala: "42 rokov sme boli jedna duša a jedno telo." Svojej dcére raz o Františkovi, ktorého prežila o pätnásť rokov, napísala: "Čím viac voľnosti ponecháš svojmu mužovi, tým viac ťa bude vyhľadávať. Všetko manželské šťastie spočíva v dôvere a neustálej pozornosti."
Panovníčka vstávala pravidelne o siedmej hodine, po rannej toalete išla na omšu, potom na raňajky, hodinu strávila s deťmi a od pol desiatej sa venovala štátnym záležitostiam. Na poludnie absolvovala obed, odpočinok, opäť bola s deťmi a od štvrtej poobede opäť porady a konzultácie. Po večeri divadlo, koncerty a pred polnocou sa odobrala s manželom na lôžko. Keď mala Mária Terézia zhruba štyridsať rokov, rapídne pribrala a nadváhy sa už nikdy nezbavila. Po smrti svojho milovaného manžela si obliekla čierne šaty a čas trávila v modlitbách pri jeho hrobke v kapucínskej krypte, kam ju museli kvôli obezite ku koncu života spúšťať na kresle na popruhoch.
Zomrela ako 63-ročná 29. novembra 1780, zrejme na emfyzém. Pochovaná je v kapucínskej krypte vo Viedni.
