PARÍŽ - Rakúšan Alois Brunner, ktorého označovali za pravú ruku Adolfa Eichmanna, je zodpovedný za smrť približne 130-tisíc Židov počas druhej svetovej vojny. SS-Hauptsturmführer organizoval napríklad transporty z gréckeho Solúna a z francúzskeho Drancy. Od septembra 1944 pôsobil ako veliteľ koncentračného tábora v Seredi, kde sa spolu so svojím štábom postaral o deportáciu takmer 11 500 Židov. Po vojne sa mu podarilo z Európy ujsť, no miesto a okolnosti jeho smrti zostávali doteraz záhadou. Francúzsky magazín XXI v stredu uviedol, že nacistický zločinec zahynul v roku 2001, uväznený v suteréne bytového domu v sýrskom Damasku.
Bývalá väzenkyňa sa vrátila do koncentračného tábora Sereď po 74 rokoch: Ťažký boj s emóciami
Niekdajší lovec nacistov Serge Klarsfed opísal vyšetrovanie, ktoré si kládlo za cieľ spoznať osud jednej z najznámejších postáv holokaustu, ako "veľmi dôveryhodné". Traja bývalí príslušníci sýrskej tajnej služby v rozhovore pre časopis povedali, že bývalý pomocník Adolfa Eichmanna strávil posledné roky svojho života v biednych podmienkach pod bytovým domom v sýrskom hlavnom meste.
Jeden zo strážcov, ktorý uviedol meno Abu Hussein, prezradil, že "v posledných rokoch veľa trpel a plakal, všetci to počuli". Muž, identifikovaný len ako Omar, dodal, že "sa nemohol ani umývať". Všetko, čo mal k jedlu, boli "armádne dávky - hrozné veci - vajcia alebo zemiaky. Musel si vybrať jedno alebo druhé".
Okolnosti Brunnerovej smrti zostávali záhadou po celé desaťročia. Centrum Simona Wiesenthala vo Viedni vyhlásilo, že zomrel v Damasku v roku 2010. Vyzerá to tak, že sa mohlo mýliť.
Eichmannova "pravá ruka"
Adolf Eichmann, jeden z architektov takzvaného konečného riešenia, ktorého obesili v Izraeli v roku 1962, nazval Brunnera svojou "pravou rukou". Spojencom však prekĺzol na konci vojny a v 50-tych rokoch z Nemecka ušiel cez Rím do Egypta s pasom na meno Georg Fischer. Napokon sa presunul do Sýrie a v Damasku sa stal poradcom sýrskej tajnej polície, ktorú údajne učil nacistickým metódam mučenia a vypočúvania.
Izraelská spravodajská služba mu bola na stope, ale balíková bomba doručená 13. septembra 1961 ho nezabila. Pri výbuchu prišiel o oko a o štyri prsty neskôr pri výbuchu ďalšej v roku 1980, hoci sýrske úrady naďalej popierali jeho pobyt v krajine.
Za vojnové zločiny ho v roku 1954 francúzske súdy odsúdili v jeho neprítomnosti na trest smrti. V roku 2001 ďalší francúzsky súd, ktorý sa prvýkrát špecificky sústredil aj na zatýkanie a deportovanie sirôt, ho odsúdil na doživotie. Trest smrti vo Francúzsku zrušili v roku 1981.
Domáce väzenie
Podľa XXI bol Brunner prakticky v domácom väzení vo svojom byte v diplomatickej štvrti Damasku od roku 1989. Na konci roku 1990 ho premiestnili z "bezpečnostných dôvodov" do suterénu a tam bol uväznený až do svojej smrti.
"Keď vošiel do miestnosti, dvere sa zatvorili a nikdy sa už neotvorili," povedal pre XXI Omar. Tvrdil, že Brunner bol pochovaný tajne v súlade s moslimskými obradmi priamo na cintoríne v centre štvrti Al-Affif v decembri 2001 vo veku 89 rokov.
Brunner bol presvedčený nacista až do smrti
Podľa Klarsfelda, prominentného právnika a historika, (jeho otca zatkli v Nice v septembri 1943 pri záťahu vedenom Brunnerom a neskôr zomrel v Osvienčime), zostala nacistova nenávisť k Židom a viera v národný socializmus neotrasená. "Bol to niekto, kto nenávidel Francúzsko rovnako ako nenávidel Židov," uviedol.
V krátkom telefonickom rozhovore v roku 1987 Brunner údajne pre Chicago Sun-Times povedal, že nikdy neoľutoval svoju úlohu v holokauste: "Všetci si zaslúžili zomrieť, pretože boli agenti diabla a ľudský odpad. Nič neľutujem a urobil by som to znova."
