ŽILINA – Keby vám Žilinčan Róbert Kašša začal rozprávať o tom, čo všetko už držal v rukách a nepoznali by ste ho osobne, možno by ste si mysleli, že si vymýšľa. Je totiž zberateľom par excellence, akých je na Slovensku už len málo a patria medzi ohrozený druh.
Róbert Kašša je známy žilinský športovec (držiteľ niekoľkých zlatých hokejbalových medailí z majstrovstiev sveta), literát a regionálny politik. Zberateľstvu sa venuje už od detstva, keď začal zbierať suveníry od úspešných športovcov.
Čo všetko zbieraš a aké vzácnosti máš vo svojej zbierke?
Ako dlhoročný novinár zbieram predovšetkým staré písacie stroje a ako dlhoročný športovec dresy, či časti výstroja úspešných športovcov. Mám v zbierke aj nejaké fotoaparáty, ktoré sú pre mňa vzácne tým, že ich mám po svojom dedovi. Z celebritných športových suvenírov spomeniem loptu s podpisom Luisa Figa, dres Vancouveru Canucs podpísaný Pavlom Demitrom, podpísaný dres Petra Sagana či zlaté olympijské rukavice Nasti Kuzminovej s jej podpisom.
Aktuálne si vystavoval zbierku starých písacích strojov. Aký najvzácnejší kus medzi nimi máš? Alebo sú niečím zaujímavé všetky? Napríklad príbehom svojej minulosti?
Pre mňa je najvzácnejší môj prvý stroj, ktorý vlastním už od detstva. Je to stará Zeta a v mladosti som na nej chrlil jeden literárny výtvor za druhým (smiech). V podstate sú však zaujímavé všetky stroje, pretože každý z nich má svoju jedinečnú históriu. Medzi vystavenými exponátmi napríklad môžete nájsť rovnaký stroj, aký bol na konci druhej svetovej vojny nájdený v horskom úkryte Adolfa Hitlera, tzv. „Orlom hniezde“, či prenosný stroj, na akom písal americký spisovateľ Ernest Hemingway. V zbierke však mám aj originál bývalej superstáristickej porotkyne Lenky Slanej, ktorý používala na strednej škole (smiech).
Ako si sa k jednotlivým zberateľským artefaktom dostal?
Buď mi ich niekto daruje, alebo ich kúpim. Internet je plný ponúk starých písacích strojov a stále ich dosť nájdete aj v starožitníctvach. Už si však vyberám, pretože toto hobby vôbec nie je lacný špás.
Dosiahol si svojou zbierkou nejaký úspech, prekonal rekord?
Pre mňa je najväčším úspechom záujem verejnosti, ktorá na výstavu zavíta. Zakaždým, keď som bol expozíciu skontrolovať, tak si ju veľa ľudí prezeralo, fotilo, čítali o histórii písacích strojov. V tomto prípade nejde o lámanie rekordov, aj keď možno takáto výstava dokáže obchodnému domu, v ktorom som už zopárkrát vystavoval svoje rekordne zvýšiť návštevnosť.
Kedy si sa začal venovať zberateľstvu a čo si zbieral ako prvé?
Zberateľstvu sa v podstate venujem od detstva. Začal som suvenírmi od úspešných športovcov, ku ktorým postupne pribudli písacie stroje. No a pomaličky začínam rozširovať aj svoju zbierku fotoaparátov. Uvidíme, do čoho sa ešte pustím, lebo tých zberateľských výziev je viacero.
Máš zberateľstvo v rodine?
Áno, aj keď nie v takom rozsahu, ako je to v mojom prípade. Môj dedo bol profesionálny fotograf , takže mal v zbierke niekoľko zaujímavých fotoaparátov, svokor zbieral známky a odznaky, strýko „podpivníky“ a otec góly v Slovenskej národnej hokejovej lige (smiech).
Pripravuješ v blízkej dobe ešte nejakú ďalšiu zberateľskú výstavu?
Tých výstav mám pripravených niekoľko. V máji sme s kolegami úspešne odštartovali edukatívnu expozíciu Hmyz modrej planéty, ktorá pozostáva z viac ako 4 000 exemplárov hmyzu žijúceho v našich zemepisných šírkach, ale aj trópoch. V portfóliu však máme aj výstavu venovanú histórii fotoaparátov, či rôzne športové expozície. Najnovšie pracujeme na výstave k 90. výročiu žilinského hokeja, ktorá by mala byť verejnosti predstavená do konca roka.
