NEWCASTLE - Genetika urobila ďalší krok. Skupina britských vedcov z univerzity v Newcastli šokovala svet tvrdením, že vytvorila pomiešané ľudsko-zvieracie embryá. Na prvý pohľad strašný výtvor by však mal pomôcť pri liečbe ťažko liečiteľných chorôb. Vedci vytvorili embryá pridaním ľudskej DNA do prázdnych vajíčok z kráv.
Od pokusu, ktorý je prvým svojho druhu v Británii,
si vedci sľubujú možnosti na
liečenie Parkinsonovej choroby či cukrovky. Stretli sa
však aj s kritikou, najmä zo
strany náboženských skupín. Rímskokatolícky kardinál Keith O´Brien označil
ich aktivitu za „experiment
frankensteinovských rozmerov“. Vedci sa však bránia, že genetický materiál
v embryách je na 99,9 percenta ľudský.
Vytvorené embryá prežili tri dni, pričom najväčšie malo 32 buniek. Cieľom genetikov je pestovať ich šesť dní a potom z nich vybrať kmeňové bunky určené na výskum. Obavy, že by sa vývoj týchto embryí zvrhol, potláčajú britské zákony, ktoré ich pestovanie obmedzujú na 14 dní. „Toto je laboratórny proces na pokusnej myške. Ide o skupinu buniek, ktoré sa nikdy nevyvinú a do nikoho sa nebudú implantovať,“ rozohnal obavy profesor John Burn.
Vytvorené embryá prežili tri dni, pričom najväčšie malo 32 buniek. Cieľom genetikov je pestovať ich šesť dní a potom z nich vybrať kmeňové bunky určené na výskum. Obavy, že by sa vývoj týchto embryí zvrhol, potláčajú britské zákony, ktoré ich pestovanie obmedzujú na 14 dní. „Toto je laboratórny proces na pokusnej myške. Ide o skupinu buniek, ktoré sa nikdy nevyvinú a do nikoho sa nebudú implantovať,“ rozohnal obavy profesor John Burn.