BERLÍN/LONDÝN - Tajomný samotár Cornelius Gurlitt, ktorý mal vo svojom mníchovskom byte obrazy majstrov moderného umenia skonfiškované nacistami, vraj pozná, kde sa skrýva ďalší neskutočný poklad. Excentrický 79-ročný Nemec svojim príbuzným tvrdil, že vie, kde hľadať umelecký "ôsmy div sveta". A to nádheru z Jantárovej komnaty, ktorá bola inštalovaná cárom Petrom Veľkým v 18. storočí v Letnom paláci neďaleko Petrohradu.
Prednedávnom sa prevalil v Nemecku škandál okolo 1500 obrazov majstrov moderného umenia, ktoré ich pôvodným majiteľom skonfiškovali nacisti za druhej svetovej vojny a ktoré vo svojom byte držal práve Cornelius Gurlitt. Boli medzi nimi diela Pabla Picassa, Henriho Matissa, Marka Chagalla, Paula Kleea či Oskara Kokoschku. Cena znovuobjavených diel sa odhaduje na miliardu eur. Podľa tamojších médií obrazy patrili židovským zberateľom alebo boli majiteľom zabavené ako "zvrhlé umenie". Týmto termínom nacistický režim označoval umelecké diela, ktorá propaganda považovala za "nenemecké" či "degenerované", išlo predovšetkým o tvorbu avantgardných umelcov.
Hoci celý tento senzačný objav by mohol slúžiť ako predloha na úspešný veľkofilm, príbeh výstredného Nemca je ešte o čosi pozoruhodnejší. Jeho bratranec Ekkeheart Gurlitt (65), ktorý žije v Madride, totiž prezradil denníku Daily Mail, že Cornelius vždy rodine tvrdil, že vie, kde sa nachádza aj iný veľký poklad a prezradí im to pred svojou smrťou.
Jantárová komnata bola dlho považovaná za svetovo najcennejšie stratené umenie po tom, čo nacisti počas druhej svetovej vojny jantárové panely s hmotnosťou šesť ton demontovali a verilo sa, že boli zničené pri požiari hradu Königsberg v apríli 1945. Nikdy sa však nenašiel definitívny dôkaz.
Jedno z najvýznamnejších umeleckých diel, aké bolo kedy vytvorené, by dnes pokojne mohlo mať hodnotu 240 miliónov eur. Jeho tvorcom bol sochár Andreas Schlüter a pôvodne bolo osadené na zámku Charlottenburg, panstve pruského kráľa. Počas štátnej návštevy však padla miestnosť do oku cárovi Petrovi Veľkému a pruský panovník Frederick William I, ktorý chcel mať dobré vzťahy s Ruskom, sa mu ju rozhodol venovať.
Majstrovské dielo bolo najprv presunuté do zimného sídla v Petrohrade a v roku 1755 inštalované v Letnom paláci. Tu prešlo niekoľkými rekonštrukciami a zostávalo nedotknuté až do roku 1941, kedy nacisti napadli Sovietsky zväz. Napriek snahe skryť tieto nádherné panely za chatrné tapety sa však nepodarilo Jantárovú komnatu ochrániť a Nemci jej poklady poslali na hrad Königsberg, ktorý leží na pobreží Baltského mora. Tu sa mal jej neblahý osud naplniť.
Podľa Ekkehearta Gurlitta je jeho bratranec veľmi divný patrón, ktorý už 30 rokov nepozval nikoho do svojho domu a nemá styky ani so svojou rodinou. Vždy sa vraj obliekal ako dokonalý anglický džentlmen, no duševne asi nie je úplne v poriadku. To potvrdili aj Corneliovi susedia, podľa ktorých sa správal vždy ako prízrak a nekomunikoval s nimi. Pritom žije od 60. rokov v luxusnej štvrti v Salzburgu v dome, ktorý zvonku pôsobí ako neobývateľný.
Ekkeheart si myslí, že jeho príbuzný by mohol byť pokojne najväčší súkromný zberateľ umenia na svete. Zabavené diela pritom zrejme v 30. a 40. rokoch minulého storočia skúpil Gurlittov otec Hildebrand, ktorý obchodoval s umením. Ďalšie polstoročie potom rodina obrazy skladovala v tmavom byte a kunsthistorici ich považovali za stratené. Gurlitt v minulosti niektoré diela predal, aby mal na živobytie.
Hildebrand bol pre nacistických hodnostárov nepostrádateľným kvôli svojim stykom a obrovským znalostiam umenia. Minister propagandy Joseph Goebbels ho poveril predajom diel "zdegenerovaného umenia " z nemeckých múzeí do cudziny. Po vojne sa obhajoval židovskými predkami a tvrdil, že pomáhal prenasledovaným židom a umelcom tým, že ich diela kupoval.
V súvislosti s týmito informáciami tak Corneliove slová o tom, že vie, kde sa ukrýva "ôsmy div sveta", nemusia byť až také bláznivé. Či sa však so svojím tajomstvom aj s niekým podelí, je veľmi otázne.
